Ústavnosť i zákonnosť volieb do orgánov samosprávy obcí, ktoré vyhlásil predseda parlamentu J. Migaš na koniec novembra, sú oprávnene spochybnené. Voľbami pritom občania uplatňujú svoje základné právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí a akékoľvek spochybnenie či podozrenie z ich nezákonnosti sa hodnotí mimoriadne citlivo. Riešenie nie je pritom komplikované, pretože je iba jedno - novely zákonov týkajúcich sa samosprávy, ktoré však možno prijať takpovediac jedným dychom, teda jednou právnou normou.
Nie však spôsobom, akým to navrhuje skupina poslancov parlamentu. Ich návrh totiž popiera ústavou dané právo na vlastnú samosprávu i právo na voľby. Škrtí vôľu ľudu a brzdí jeho právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo. V ich ponímaní práva a slobody nemajú totiž praktický zmysel, resp. sú iba deklaratívne, bez umožnenia aktívnej účasti občanov spravovať vlastné veci. "Zavádza sa pravidlo zamedzujúce vykonanie územných zmien smerujúcich k zlúčeniu alebo rozdeleniu obce počas volebného obdobia orgánov samosprávy obcí," uvádzajú poslanci. Inými slovami - práva zaručené ústavou občanom ponechávajú, ale uplatniť ich povoľujú iba každé štyri roky. Podobný prípad sa už stal, keď v Dražovciach viac ako 40 percent občanov svojimi podpismi na petícii vyjadrilo vôľu odčleniť mestskú časť od mesta, ale poslanci v Nitre im umožnia referendum vykonať až o tri roky. Je to nielen porušenie občianskych práv, princípov právneho štátu, ale aj hrubá arogantnosť voči tým, od ktorých pochádza všetka moc v štáte vrátane samosprávnej.
Dnes je isté, že novembrové voľby sa uskutočnia v Štúrove a Medzeve, ktorých primátori sa podvolili stanovisku ministerstva vnútra. V Humennom nebudú, čo znamená, že predseda parlamentu bude nútený vyhlásiť nový termín volieb. Z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že ak by mali byť výsledky volieb v Štúrove a Medzeve spochybnené, bolo by nutné podať návrh na Ústavný súd už dnes. Napadnúť zvolanie zastupiteľstva a jeho následné rozhodnutia, pretože primátorovi sa skončil mandát rozdelením obce, a teda už nemal právomoc zvolať zastupiteľstvo.
K tomu však zrejme nedôjde rovnako, ako nedôjde k úprave navrhnutej novely zákona. A to aj napriek tomu, že ústava zaručuje občanom podieľať sa aj priamo na správe vecí verejných. To znamená rozhodovať bezprostredne o svojich záležitostiach, a nie iba raz za štyri roky, ako to určuje návrh novely. Mimochodom a okrem iného - čl. 30 ústavy, ktorý hovorí o práve občanov podieľať sa priamo na správe vecí verejných, nepredpokladá žiadne zákonné obmedzenie tohto práva. Teda ani obmedzenie typu raz za štyri roky. Naopak, je povinnosťou vlády i parlamentu zabezpečiť, aby práva občanov boli nielen rešpektované, ale aby bola umožnená aj ich realizácia. Pre krajinu je iba málo vecí horších ako nezáujem ľudí o veci verejné, teda veci vlastné, ku ktorým priama správa vecí verejných nepochybne patrí.
JURAJ HRABKO
(Autor pracuje na Úrade vlády SR v oblasti ľudských práv a menšín)
