V Slovenskej republike je registrovaných približne sto politických strán a hnutí - v parlamente je ich fakticky jedenásť (ak počítame za samostatnú stranu aj SDK), mimo parlamentu sa dá reálne počítať s tromi-štyrmi subjektmi, že budú mať reálne ambície stať sa stranami parlamentnými. V roku 1998 stála ich činnosť daňových poplatníkov priamo zo štátneho rozpočtu 234 miliónov korún, v rokoch bez volieb pôjde o sumu niekoľkonásobne nižšiu (bez úhrady volebných nákladov dostali politické strany vlani asi 44 miliónov). Podľa názorov expertov i politikov potrebuje relevantná politická strana na svoju činnosť vyše 40 miliónov korún, ak má zasiahnuť a ovplyvňovať všetky regióny Slovenska a chce mať ambície zásadne sa podieľať na politickom živote krajiny.

Faktom však je, že z príspevkov zo štátneho rozpočtu sa politické strany nemôžu uživiť - a ako výstižne poznamenáva právnik E. Bárány, snahou zvýšiť príspevok zo štátneho rozpočtu na činnosť politických strán v čase, keď je nedostatok financií na zdravotníctvo, školstvo, keď rastie nezamestnanosť, sa môže prezentovať len politický samovrah. Aj preto sa hľadajú rozličné iné cesty (jednu naznačuje cesta KDH, inú v uplynulom období prezentovalo najmä HZDS, ktorého spôsob straníckej privatizácie "poctivými podnikateľmi-mečiarovcami" sa stal príslovečným). Isté možnosti financovania politických strán poskytuje aj zákon o združovaní v politických stranách a politických hnutiach - kde sa spomína možnosť prevádzkovania rozhlasových a televíznych staníc, vydavateľstiev, nakladateľstiev a tlačiarní, publikačná a propagačná činnosť, lotérie a tomboly, výroba a predaj predmetov propagujúcich program a činnosť príslušnej strany a hnutia, usporadúvanie kultúrnych, spoločenských, športových, rekreačných, vzdelávacích a politických akcií. Vzhľadom na nesmierne profesionálny prístup väčšiny politických subjektov k medializácii vlastných predstáv sa však zdá, že ani táto cesta k chrámu nevedie. A ak chceme ako apriórnu požiadavku na politikov klásť čistotu a zákonnosť ich činov, nezostáva nám z hľadiska financovania politických strán veľa riešení.

Aj na sídlisku sa uživí len toľko obchodov s potravinami, koľko ich unesie trh a kúpyschopnosť obyvateľov, aj pre širokú paletu filozofických, ekonomických, etických a kultúrnych názorov a postojov napríklad v USA či SRN stačí iba niekoľko politických strán. Riešenie je brutálne jednoduché ako v štátnom rozpočte - škrtať. RÓBERT KOTIAN