Dobrodružný historický thriller s pôvodným názvom Trinásty bojovník, nakrútený podľa knihy Požierači mŕtvol a od tohto štvrtka so slovenským distribučným menom Vikingovia je film vizuálne efektný a myšlienkovo svojrázny. Už len oficiálna charakteristika žánru, použitá v úvode predchádzajúcej vety, nasvedčuje, že ide o svojský mix, ktorý sa akoby nevedel rozhodnúť pre konkrétne výrazové prostriedky. Byť mystickým eposom o súboji s démonickým zlom, alebo akčnou mozaikou otvorene krvavého stretu. Tak potom vyzerala aj príprava, opradená fámami o hádkach vzájomne nespokojných tvorcov, a tak vyzerá i výsledný mačkopes. Aj atmosférou silné podobenstvo, aj pravý bojový thriller - podľa toho, kde sa čo núkalo a hodilo. Jednoducho drastická rozprávka, ktorá dobrovoľne stratila detského diváka (hoci nielen televízia už s krvilačnosťou urobila svoje), v nordicky pôsobivom opare nad ponurým údolím smrti. Iba hmla, pod ktorej závojom sa vydávajú za svojimi obeťami otázne stelesnení požierači mŕtvol (zasa ten istý model: ani zviera - ani človek), trúbi na poplach pre trinásť odvážnych rytierov brániacich ohrozené kráľovstvo. Dvanásť je statných škandinávskych typov z barbarsky vykreslenej civilizácie Vikingov, ako posledný a najpotrebnejší sa im len tak do cesty priplietol poeticky premýšľajúci vyslanec z arabského sveta s menom dlhým ako spočiatku nerovný boj a v podaní hispánsko-hollywoodskej hviezdy Antonia Banderasa. Druhou známou osobou v štýlovom hereckom obsadení je s epizódou zmierený veterán Omar Sharif, mladého následníka trónu Buliwyfa hrá Vladimir Kulich, ktorý svojej severskej vizáži vďačí aj za účinkovanie v televíznych seriáloch Highlander, MacGyver či Akty X, a okolo hlavného hrdinu sa márne obšmietajúcu Olgu, v deji zastrčenú ako väčšina ženských postáv, stvárnila mladá švédska herečka Maria Bonnevieová. Réžiu mal na svedomí americký majster-umelec nielen akčného žánru John McTiernan (Smrtonosná pasca, Predátor, Aféra Thomasa Crowna), predlohu spísal a časti réžie i strihu sa po údajnom rozchode autorských vízií ujal Michael Crichton. McTiernanova skúsenosť s obrazom tajomného predátora, pred dvanástimi rokmi prenasledujúceho Arnolda Schwarzeneggera (a naopak), bola poruke. Skalp aj s celou hlavou z miesta činu odnášajúce záhadné bytosti, ktoré v silne generalizovanom rozprávkovom príbehu plnia úlohu chladnokrvného nepriateľa, majú masku medveďa a telo človeka. Takisto však asi nevedeli, čím chcú byť. Najprv ich pozostatky bez stopy miznú, o chvíľu si už z ich odpratávania nikto ťažkú hlavu nerobí. Pračudesní duchovia - z mäsa a kostí. Aj vďaka nim film stráca možnosť zúročiť svoj mýtický rozmer, ktorý na studených pláňach a v hlbokých lesoch drsnej prírody so všadeprítomnou hrozbou niekoľko sekúnd pripomína (toto je už fakt rúhanie!) nenapodobiteľnú charizmu Markety Lazarovej. Antonio Banderas má tiež len jednu gloriolu a jeden pohľad romantického milovníka, jeho bezfarebný výkon je viac karikatúrou žiaka nezoceleného v boji ako exhibíciou neporaziteľného hrdinu. Až kým dôkladne neprevetrá nozdry svojho bieleho tátoša, je so svojím koňom pre vojensky osedlaných a vyzbrojených Vikingov vďačným terčom posmechu. Bohovia však nemuseli byť hneď šialení, keď sa chvíľku zainteresovane a miestami nečinne prizerali vzniku tohto projektu. Možno ho zhodnotiť prinajmenšom ako dobre zvládnuté remeslo, čo je pre filmy tohto druhu jedna z tých lepších známok.

DALIBOR HLADÍK