i, ľudia neriskujú, že na sviatočnom stole bude chýbať tropické ovocie. Američan sa zamyslel a neznalý pomerov reagoval: Keby som mal takto stáť, tak si tie banány radšej kúpim.
Banány sú teraz najlacnejším ovocím a od Medzilaboriec až po Holíč ich majú v každom kráme od rána do večera a od jari do jari. Ovocie nie je meradlom reforiem, ale o niečom predsa len hovorí. Trh sa prejavil, nedostatkovým tovarom sa stali peniaze. Televízorov, topánok, parfémov, lyžiarskych čapíc a golfových palíc i jogurtov je dosť.
Reforma ekonomiky sa začala o rok neskôr ako reforma politiky. Obe sa stali cieľom i prostriedkom, v oboch sa zhmotnil omyl, že reforma je autonómny proces, ktorý sa dotýka len obmedzeného počtu ľudí. Založené ruky sa pohli, len keď si mali niečo vziať. Na parkete zostalo viac zvedavých ako zúčastnených. Očakávania sa nenaplnili, experiment so socialisticku prácou a kapitalistickým životom zlyhal.
Ani kapitalizmus už nie je ten, čo kedysi býval. Svet sa posunul, nikde nefunguje jednoduché rozdelenie na tučných s cigarou a bedač. Niektoré porovnávacie štúdie vyznievajú v prospech socializmu. Ukazujú, že kúpna sila priemerného platu bola pred desiatimi rokmi vyššia ako teraz. Porovnania sú nekorektné najmä preto, že nehovoria skoro nič o kvalite, ktorá sa prejavuje aj v znížení nepriamych nákladov. Cena vyznačená na výrobku bola iba časťou skutočnej ceny, zvyšovala sa o cenu času, protislužieb, úplatkov. Pesimistická interpretácia zmien je sebahodnotením.
Nie je chyba trhu, keď zlyhajú inštitúcie, ktoré mali strážiť jeho čistotu. Príčiny sklamania a rozčarovania netreba hľadať inde, len v sebe. Voľba už nie je odovzdanie hlasu jednotnej kandidátke. Desať rokov zmien usviedča populáciu z hľadania cesty ľahšieho odporu a stotožnenia sa z lacnou demagógiou.
Reforma sa vžila ako "reforma", teda stav, keď stačí meniť názvy a z učebníc vyškrtať slovo socialistický. Zo všetkého najmenej sa menili hodnoty, nečakané rozmery dosiahla schopnosť tolerovať aroganciu tuposti, zlodejinu a duchovnú prázdnotu. Sentiment za starými dobrými časmi dal zabudnúť na devízové prísľuby i na to, že do Moskvy bolo bližšie ako do Hainburgu.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
(Autor je reportérom týždenníka TREND a biznismagazínu DUEL)
