h kontaktov medzi oboma letiskami sa uplynulý týždeň stretli vo Viedni predstavitelia oboch strán s cieľom pokúsiť sa o spoluprácu inak ako doteraz. "Bratislavské letisko ako štátna príspevková organizácia nemôže spolupracovať s podnikateľským subjektom, musí sa transformovať, a to je zatiaľ v ďalekej budúcnosti. Existujú však aj iné formy spolupráce, ktoré by sa dali rozvíjať už teraz. Všetko má preskúmať spoločná slovensko-rakúska pracovná skupina," hovorí Branislav Kvasnica zo sekcie civilného letectva ministerstva dopravy. "Letisko nie je len subjektom určeným na obsluhu lietadiel. Pri letiskách vo svete sa už rozvíja množstvo aktivít ako parking, shoping či hotely a tie dokonca zarábajú oveľa viac. Na toto treba založiť spoločnosť, aby sa mohlo podnikať aj na našom letisku. Dalo by sa to uskutočniť asi do dvoch rokov, na čo by nadviazala transformácia Slovenskej správy letísk." Riaditeľ bratislavského letiska Jaroslav Mach to vidí ako projekt ďalekej budúcnosti. Podľa neho má zatiaľ perspektívu medzi oboma letiskami skôr nákladná doprava - v tej je Viedeň slabšia oproti iným letiskám - ako osobná. Schwechat ročne vybaví 11 miliónov cestujúcich, kým na Slovensku päť medzinárodných letísk necelý polmilión (vlani 472-tisíc, z toho hlavné mesto 324-tisíc). Prudký pokles nastal po roku 1989, napríklad len v Bratislave z pol milióna na 129-tisíc v roku 1992. Odvtedy množstvo cestujúcich mierne stúpalo, kým v tomto roku nenastal opäť pokles, zhruba o 14 % za celú SR. Zapríčinil ho okrem iného krach Tatra Airu, neujasnená koncepcia civilného letectva a problémy okolo Slovenských aerolínií.