teho prvého amerického prezidenta mal všetko: jasné sebavedomie, dostatočný balík peňazí a za chrbtom výdatnú podporu od otca, starého harcovníka Republikánskej strany, ktorý má pevné postavenie v hierarchii vplyvných bossov tejto straníckej organizácie. Bush junior zbieral body a mnohí republikánski protikandidáti, cítiac, že nemajú proti jeho všestrannej mašinérii žiadnu šancu, odstupovali za pochodu. Naposledy prekvapila odskočením z predvolebného maratónu jediná žena, republikánka Elizabeth Doleová, manželka bývalého úspešného senátora a neúspešného kanidáta na úrad prezidenta pred tromi rokmi. Práve táto mimoriadne schopná žena, ktorá mala za sebou aj priame ministerské skúsenosti vo vláde Georga Busha a naposledy viedla ako prezidentka americký Červený kríž, sa vyjadrila o mladom Bushovi ako o fenoméne. A dodala: "Hovoria peniaze." Ak sa teda zdalo, že Busha juniora nemôže v jeho nástupe na najvyššie mocenské kreslo už nič zastaviť, ani jeho pomyselná aféra s kokaínom kedysi v šesťdesiatych rokoch, ani na rozdiel od jeho otca viditeľne slabšie znalosti sveta - naposledy sa znovu "vyznamenal", keď nedokázal vymenovať mená náhodne vybraných predstaviteľov štyroch krajín, dokonca o pakistanskom generálovi Mušarrafovi, ktorý dvanásteho októbra predviedol takmer bezbolestný prevrat v krajine, sa vyjadril ako o mužovi zvíťaziacom vo voľbách - má naraz vážneho protikandidáta z vlastných republikánskych radov. Je ním John McCain - obľúbený a charizmatický senátor z Arizony, ktorý zaznamenáva priam nečakaný nástup v hodnoteniach. Z čoho pramení jeho úspech? Oslovuje tzv. nezávislých a rozčarovaných voličov, a to tak z tábora republikánov, ako aj demokratov. Aj keď je John McCain republikánom, nepatrí k tvrdému konzervatívnemu krídlu strany, ako napríklad vydavateľ Steve Forbes, ktorý je tiež prezidentským kandidátom a treba s ním rátať, lebo má dostatok vlastných peňazí a v predstavách Američanov je výborne zapísaný ako hrdina z vietnamskej vojny, keď ako vojnový pilot padol do zajatia a prežil krutých päť rokov v partizánskych väzniciach. Pravdaže, nemá dostatok peňazí: nemôže sa vonkoncom vyrovnať mladému Bushovi, ktorý prelomil všetky limity a má vo volebnej pokladni už viac než oficiálne "povolených" 36 miliónov dolárov. John McCain nehovorí, akou sumou disponuje, ale veľmi si verí. Spolieha sa na voličov štátu New Hampshire, kde sa už tradične začnú primárky v nadchádzajúcom februári. Ak by zvíťazil, robí si nádeje na dobrý výsledok aj v štáte Južná Karolína, pravdaže v domovskej Arizone, a ak by siedmeho marca dobre zabodoval v Kalifornii, má predstavu, že peniaze by sa znovu dohrnuli, a potom by už mohol tesne pred nominačným zjazdom mladého Busha skutočne vážne ohroziť. V záverečnom hlasovaní, ktoré rozhodne o víťazovi na úrad štyridsiateho tretieho prezidenta, sa rozhodne až v novembri a v hlavnom súboji sa stretne iba jeden kandidát z každej strany. Teda z republikánskej a demokratickej, ak neberieme vážne do úvahy aj zrejme popredného kandidáta nevyformovanej Reformnej strany, tretej politickej jednotky, ku ktorej pred časom prebehol od republikánov konzervatívny komentátor Pat Buchanan. Z demokratov sa proti Bushovi juniorovi alebo McCainovi postaví súčasný vicepezident Al Gore alebo bývalý senátor Bill Bradley. Ak sa ešte nedávno predpokladalo, že zápas zvedú práve Bush junior a Al Gore, teraz je "víťazné" postavenie oboch mužov ohrozené: Kým mladého Busha tlačí k múru spomínaný John McCain, Al Gore sa musí čoraz viac zamestnávať "údermi", ktoré dostáva od Billa Bradleyho, najmä čo sa týka debaty o programe zdravotného poistenia Američanov. Bill Bradley postupuje takmer navlas rovnakou taktikou ako John McCain. Aj on sa obracia nielen na demokratov, ale najmä na nezávislých a rozčarovaných voličov. A takisto na takto orientovaných voličov aj z opačného straníckeho brehu. MICHAL HAVRAN