BRUSEL (ČTK, r) - Podľa hovorcu predsedajúcej fínskej delegácie Reija Kempinnena na včerajšom predhelsinskom stretnutí ministrov zahraničia európskej pätnástky v Bruseli "nepoužil žiadny členský štát právo veta" v súvislosti so štartom rozhovorov so Slovenskom, Litvou a Bulharskom, ktoré majú na svojom území staršie sovietske jadrové reaktory. Počas prvých rozhovorov ministrov zahraničia o rozšírení EÚ pred očakávaným decembrovým summitom v Helsinkách bol však označený za sporný bod agendy samotný termín začatia rozhovorov s uchádzačmi "druhej skupiny", ale aj kandidátsky status pre Turecko, zmysel diferenciácie medzi kandidátmi navrhovanými Európskou komisou a nutnosť klásť Rumunsku a Bulharsku podmienky pre začatie rokovaní. "To však neznamená," zdôraznil fínsky hovorca Kempinnen, "že jadrová bezpečnosť nie je jedným z veľkých problémov." Rakúsky minister zahraničia Wolfgang Schüssel podľa diplomatických zdrojov jasne uviedol, že jeho krajina nezablokuje rozbehnutie rokovania s problematickými tromi štátmi kvôli jadrovým zariadeniam. Tie však zostávajú aj napriek tomu Rakúsku tŕňom v očiach - hlavne sa v tejto súvislosti hovorilo o termíne uzatvorenia dvoch reaktorov v Jaslovských Bohuniciach na Slovensku. Francúzsko sa prihováralo za Bulharsko a Rumunsko, ktorým podľa neho Európska komisia podľa vyjadrení Paríža nespravodlivo vnucuje dodatočné podmienky. Komisár Günter Verheugen povedal, že nejde o neprekonateľné prekážky: komisia musí dbať na to, aby stratégia Európskej únie bola vierohodná a sústavná. EÚ vedie rozhovory o pristúpení s ČR, Poľskom, Maďarskom, Slovinskom, Estónskom a Cyprom. Na budúci rok chce začať so Slovenskom, Litvou, Lotyšskom, Bulharskom, Rumunskom a Maltou. Zatiaľ sa nevie, v ktorom jarnom mesiaci by to malo byť.