"Ako fotografa ma vždy zaujímala situácia, v ktorej sa človek momentálne nachádza," hovorí medzinárodne uznávaný slovenský fotograf Karol Kállay (1926), ktorý sa v nedeľu večer vrátil zo Spojených štátov, kde sa zúčastnil otvorenia autorskej výstavy Franz Kafka a Praha. Putovná výstava obsahuje 78 fotografií z rovnomennej publikácie a je inštalovaná do 7. januára roku 2000 vo Washingtone v miestnom B‘nai B‘rith Klutznick National Jewish Museum v rámci spomienkových osláv nežnej revolúcie v novembri ‘89 v bývalom Česko-Slovensku. "Azda ešte nikdy som nemusel podpisovať toľko kníh ako na otvorení výstavy," opísal pre SME záujem vernisážových hostí o výstavu, ktorá sa spolu s expozíciou navýznamnejšieho židovského učenca devätnásteho storočia Chatama Sofera - pôsobiaceho a pochovaného v Bratislave - stretla s mimoriadnym záujmom amerického publika. "Fotografie, podobne ako v knihe, sprevádzajú Kafkove texty, ktoré sú pripravené v podobe denníka. Fascinácia Kafkovým mystickým svetom ma inšpirovala k fotografickej sérii, pri ktorej práci som pochopil, že sa dá pozrieť do minulosti. A tak keby nebolo Kafku, nebola by ani Krvavá grófka," tvrdí Karol Kállay, ktorý je spolu s historikom Pavlom Dvořákom autorom knihy Krvavá grófka (Alžbeta Báthoryová - fakty a výmysly) z vydavateľstva Slovart. Jej krst sa za asistencie starostky mesta Čachtice uskutoční dnes o 17.00 h v priestoroch bratislavskej Reduty. V knihe sa nachádza viac ako sto fotografií Karola Kállaya, ktoré sú výsledkom osemročnej práce. "Práca nebola jednoduchá a dlho som nemal pre svoj projekt autora fundovaného textu. Až ma pred tromi rokmi riadenie osudu zavialo k Paľovi Dvořákovi, v ktorom som našiel nadšeného spolupracovníka a priateľa. To on ma nakriatol, aby sme k Alžbete Báthoryčke priradili aj grófa Vlada Tepesa, známejšieho pod menom Dracula. A tak sme cestovali aj do Transylvánie." Ďalším výsledkom neustáleho pracovného nasadenia Karola Kállaya je pripravovaná výstava, ktorá bude mať vernisáž 15. decembra v bratislavskom Dome umenia. "Vyberal som z takmer päťdesiattisíc kontaktov, pričom som vyzväčšoval dva a pol tisíc snímok. Na výstave by sa malo objaviť asi 580 fotografií," približuje K. Kállay veľkorysú koncepciu výstavy, ktorej názov je Rodinný album. Mali by sa na nej prelínať rôzne fotografove témy: nezmyselnosť vojny, samota, ľudské nešťastie, chudoba, bohatstvo, pričom na konci expozície sa objaví filozofická otázka o zmysluplnosti ľudskej existencie. ĽUDO PETRÁNSKY ml.