Pán Európa sa stal realitou: Javier Solana vymenil kreslo v NATO za post šéfa európskej diplomacie a obrany, ku ktorej už čoskoro pribudne aj predsedníctvo v Západoeurópskej únii. Popri ňom bude však za zahraničnú politiku zodpovedný aj posledný britský guvernér v Hongkongu Chris Patten. Či sa títo dvaja páni stanú skôr spolupracovníkmi alebo konkurentmi, ukáže len čas.

Solana i Patten si síce predbežne sľúbili, že si nebudú stúpať po prstoch, ale v Bruseli panujú pochybnosti. Obaja sú zvyknutí stáť v žiare reflektorov, ani jeden z nich netrpí nedostatkom sebavedomia. Solana si už objednal televízne štúdio priamo v budove, aby mohol efektívnejšie informovať "via satelit" celú európsku verejnosť. Patten sa snažil definovať spoluprácu oboch podľa čínskeho príslovia Budeme blízko seba a spolupracovať ako zuby a pery. Čo môže priniesť do európskeho hryzoviska komisár Patten, ktorého činy a sposob myslenia v strednej Európe nepoznáme? Pravdepodobne jeho prioritou bude kontakt s predstaviteľmi USA a mimoeurópskeho sveta, kde si počas úspešného guvernérovania v Hongkongu vybudoval slušnú reputáciu.

Potrebuje však súčasná Európa naozaj až dvoch? Zahraničná politika EÚ zostáva skúšobným kamienkom v mozaike európskej harmónie. Každý štát pätnástky musí na tomto poli súhlasiť s každým krokom únie. Možno očakávať, že spoločné postupy budú skôr tým najmenším spoločným menovateľom zúčastnených ako vyjadrením skutočnej i predpokladanej váhy EÚ. Rozhodnutie, že sa prezidentovanie únie presunie každých šesť mesiacov na iný štát, je najväčšou prekážkou spoločného úsilia v zahraničnej politike. Tento problém nerieši ani "trojka": systém fungovania troch ministrov zahraničných vecí, toho, čo je na čele EÚ, toho, čo bol a toho, čo ešte len bude, niekedy pripomína skôr súsošie troch slávnych opíc a niekedy aj tak funguje. Zefektívniť kontinuitu politiky EÚ smerom von za schengenské hranice by mal docieliť práve Pán Európa - európsky Apolón Javier Solana. Jeho oficiálny titul znie: vysoký predstaviteľ spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (CFSP) a podľa amsterdamskej zmluvy by mal "asistovať" Rade ministrov pätnástky. Ak bude v EÚ treba dospieť k rýchlym rozhodnutiam, Solana by mal nájsť čo najrýchlejšie spoločný záujem. Na druhej strane Patten bude zodpovedný skôr za konkrétne kroky európskej politiky voči svetu.

A ako to bude v skutočnosti? Ktovie. Tí páni sa poznajú príliš dlho a príliš dobre, aby odkryli karty. Zdá sa, že Solana bude mať problémy skôr s jednotlivými ministrami členských štátov a ich parlamentmi, ktoré sa zatiaľ nehodlajú rozlúčiť s termínmi ako "dominancia", „národný záujem“ a „tradície“. Skúšku podstúpi už počas budúcoročného francúzskeho predsedníctva, od ktorého sa očakáva presadzovanie národného záujmu Francúzska. Je to teda viac na Solanovi, aby sa stal "európskou tváričkou" pre verejnosť členských krajín a aby za ňou bola efektívna, jasná, rozhodná spoločná európska zahraničná politika.

MAGDA VÁŠÁRYOVÁ

(Autorka je predsedníčkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku)