ule, kam obaja prišli ako hostia na nápad českého prezidenta Václava Havla, k verejnej očnej prestrelke nedošlo. Ani nemohlo - dve hlavné nádeje Srbska bez Miloševiča a súčasne dvaja veľkí politickí súperi si včera v Istanbule sadli pred novinárov za jeden stôl a po celý čas o seba ani nezavadili očami. Skôr, než vôbec vošli spolu s Havlom, čiernohorským prezidentom Djukanovičom a ďalšími do sály, Havlov hovorca Špaček akosi mimochodom premiestnil susediace ceduľky s menami Draškovič a Djindjič tak, aby boli každý na opačnom konci stola, kým v strede trónil Václav Havel, ktorý pri príchode dokonca zožal potlesk. Napätie oboch Srbov bolo takmer hmatateľné - keď prehovoril Vuk, všetci okamžite spozorneli. Pri sankciách proti Juhoslávii použil prirovnania "gulag" a „múr“ a keď sa ho srbský novinár opýtal, ako sa stal z radikála demokratom, bez dlhého rozmýšľania vybafol: "Vždy som bol radikálny demokrat," s dodatkom, že radikálny demokrati je "úplný, nepochybný" demokrat. Ani na okamih nepripustil, že jeho spoločný výskyt za jedným stolom so Zoranom môže mať niečo spoločné s obnovením ich bývalej aliancie Zajedno. "Nepotrebujem jednotu, ja nie som komunista." Moderátorka priam zabudla, že otázka patrila i Vukovmu sokovi. Zoran sa sám prihlásil k slovu a toto slovo nesprevádzala taká výrazná hra tela. Kým Draškovič sa chválil, že jeho Hnutie srbskej obnovy samo, bez partnerov "trhne" milión hlasov, Djindjič hovoril o nutnosti urobiť všetko pre posilnenie opozície ako takej. Draškovič trúfalo tvrdí, že mu bude celkom stačiť, ak zvyšok opozície nevstúpi do koalície s Miloševičom. Prezident Havel napokon zmiernil iskrivé vyhlásenia na pravom konci stola poznámkou, že pluralita znamená rozmanité subjekty, ktoré spolu nemusia súhlasiť a odporúča hovoriť o podpore všetkých demokratických síl - tak, ako sa zmienil Zoran Djindjič. Brífing sa končí, Vuk si striedavo prečesáva bradu a bujnú šticu, Zoranovi hrajú svaly na tvári. Sled udalostí im spojil ruky, ale križovatka je už na dohľad. (bj)