Heřmánek (1947), ktorý je zároveň riaditeľom tohto súkromného divadla situovaného do paláca Adria v ulici Na Poříčí. Do "eska" prišiel spolu s kolegami (J. Hrušínský, Z. Žák, J. Smutná) hodinu pred predstavením a hneď po ňom odišiel naspäť do Prahy. "Chcel som sa ísť ešte pozrieť na bratislavské oslavy 17. novembra, no pred cestou som sa dozvedel, že už ráno mám v Prahe prácu," zdôvodnil v rozhovore pre SME svoje bratislavské pôsobenie "na otočku" zaneprázdnený Karel Heřmánek, ktorý si však chvíľu predsa len našiel.

V akej kondícii je Divadlo Bez zábradlí uprostred nemilosrdnej pražskej konkurencie?

"Zatiaľ je to celkom slušné. Nevyskakujeme, ale som spokojný. Hráme každý deň, niekedy aj dvakrát denne, jazdíme na zájazdy, a čo je najpríjemnejšie - máme v hľadisku plno. Pracujeme s nestálym súborom, a to s minimálnym tímom techniky. Je to všetko náročné, pretože nedostávame štátne či magistrátne dotácie ako iné divadlá."

Minulý rok ste vraj na vaše aktivity dostali granty.

"Bol to však len zlomok, ktorý nemohol pokryť všetky náklady. Legislatíva je v tomto smere u nás stále nevyhovujúca, pretože sa nepredpokladalo, že bude niekto v oblasti divadla podnikať. Sponzori sa v súčasnej neľahkej ekonomickej situácii zháňajú len ťažko, no paradoxne máme jedno z najkrajších divadiel v Prahe."

Vaše divadlo organizovalo v minulých rokoch Festival slovenského divadla - recipročnú akciu k súčasnej bratislavskej. Ako vyzerá jeho budúcnosť?

"Usilovne sa naň pripravujeme a dúfame, že vo februári zorganizujeme spolu s manželkou Haničkou už jeho piaty ročník. Malo by sa na ňom predstaviť sedem súborov a tradične počítame aj s hrou z repertoára Štúdia S. Som rád, že sa festival v minulosti stretol s veľkým záujmom publika i divadelnej kritiky. Očakávam ďalší divadelný sviatok."

České publikum stále teda vníma slovenských hercov ako známe tváre zo spoločnej minulosti?

"Samozrejme, moja generácia ich dobre pozná, no mladšia už pomaly zabúda nielen na nich, ale aj na samotnú slovenčinu. Napríklad už pre moje deti je to cudzí jazyk. Nejaké slová ešte pochytia, ale vnímanie divadelných predstavení je pre nich už príliš náročné."

Presne pred desiatimi rokmi sa táto odluka zdala takmer nepredstaviteľná. Ako vnímate 17. november s odstupom desiatich rokov?

"Bez debaty je lepšie, než bolo, ale to neznamená, že by nemohlo byť ešte lepšie."

Príchuť skepsy na konci tisícročia?

"Ani nie skepsa, ako skôr konštatovanie spomalenia pozitívneho vývoja zo začiatku transformácie. Táto situácia priam nahráva takým absurdným úkazom v našej spoločnosti, akými sú preferencie komunistov."

Herci už nemajú chuť aktívnejšie pôsobiť na politiku?

"Myslím, že historickú úlohu v tomto štáte sme si už splnili. My nie sme profesionálni politici, ktorí to majú v náplni práce. Ľuďom ponúkame iné, dúfam, že nové vízie."

S ambíciou zmeniť svet?

"To je príliš silné slovo. Skôr by som povedal, že chcú komunikovať s človekom, chcú ho zabávať a zároveň mu ponúknuť priestor na premýšľanie."

Od toho sa odvíja aj profilácia vášho repertoáru?

"Snažíme sa o to, preto žánrovo dominuje tragikomédia, ktorá poskytuje azda najviac možností na naplnenie našich predstáv. Na ôsmeho decembra premiérovo pripravujeme Gogoľových Hráčov - teda opäť titul z tohto súdka."

Ako si vyberá postavy riaditeľ divadla?

"Predovšetkým podľa toho, či nekolidujú s mojimi ďalšími - najmä organizačnými aktivitami. Samozrejme, že všetko konzultujeme s hosťujúcimi režisérmi, ktorí majú konečné slovo pri hereckom obsadzovaní. Nikdy sa nepretláčam, občas sa im však jemne odporučím."

Zdalo sa, že postavu Kapitána hráte s chuťou, pričom svoj hlas ste si posadili do ráznejšej tóniny.

"Je to pekná postava, ktorá štýlovo vychádza z talianskej commedie dell‘arte. Spolu s Pantalonem - teda Janom Hrušínskym, Dottorem - Zdeňkom Žákom i Servettou - Jitkou Smutnou sa počas hry dobre bavíme. Čo sa týka hlasu, prispôsobil som si ho postave bývalého dôstojníka v armáde. Hovorím trochu chrapľavejšie, preto si vždy na začiatku dávam mentolku, aby som sa nerozkašľal."

Vošiel sa do vášho tohtoročného programu aj čas na nakrúcanie filmu?

"Cez leto som nakrúcal detský film v nemeckej koprodukcii s názvom Hurá na medvěda, ktorého režisérkou je Dana Vávrová."

Ak sa nemýlim, sestra vašej manželky.

"No, bol to trochu rodinný podnik, lebo vo filme účinkujú aj moji synovia - dvojčatá. Divadlo ma však natoľko vyťažuje, že k inej filmovej práci som sa v poslednom čase nedostal."

ĽUDO PETRÁNSKY ml.