iálnym konkurentom. Vrece sa priam roztrhlo medzi svetovými osobnosťami, na čom sa zrejme podieľali udalosti 17. novembra a pádu komunizmu - K. Adenauer, H. Kohl, R. Reagan, V. Havel, medzi svetové osobnosti prenikol aj R. Schuster a M. Kováč, medzi ženami sa objavila Marilyn Monroe a Ľ. Pajdušáková, slovenské udalosti obohatila porážka Turkov pri Nových Zámkoch, svetové zasa prvý človek na Mesiaci.
slovenská historická osobnosť Milan Rastislav Štefánik Ľudovít Štúr Alexander Dubček
slovenský vedec Matej Bel Ján Jessenius Jozef Murgaš
slovenský umelec Majster Pavol z Levoče Jozef Kroner Ladislav Chudík
slovenský športovec Peter Šťastný Ondrej Nepela Martina Moravcová
slovenská udalosť vznik Československa 17. november 1989 vznik SR 1. 1. 1993
svetový objav kníhtlač internet penicilín
svetové osobnosti Ján Pavol II. Leonardo da Vinci Albert Einstein
žena Matka Tereza mama Mária Terézia
Každý deň na svitaní už 800 rokov členovia toho istého moslimského rodu otvárajú dvere najposvätnejšieho stánku kresťanstva v Svätej zemi. Ako sa však blíži prelom milénia a ako mohutnejú davy veriacich za správcom Wadžihom Nusejbehom, jeruzalemský Kostol Božieho hrobu sa stáva čímsi svetskejším - potenciálnou smrteľnou pascou pre zástupy pútnikov. Kostol-labyrint, nočnú moru bezpečnostných pracovníkov, uctievajú kresťania ako miesto, kde bol Kristus ukrižovaný a pochovaný. Pritom má iba jediné dvere, dva metre široké. "Vzniká naliehavá potreba nového núdzového východu, ak chceme predísť možnej katastrofe," povedala hovorkyňa izraelskej polície Linda Menuhinová o svätyni v múrmi obohnanej starej časti Jeruzalema. Polícia a záchranárske služby už celé roky varujú pred "katastrofickými scenármi" v kostole, ktorý pojme tisícky návštevníkov. Obávajú sa nespočetných obetí pri prípadnom teroristickom útoku, či už by išlo o streľbu, alebo o udupanie vo vydesenom dave. Decentne osvetlený interiér kostola z 11. storočia a spleť slepých uličiek a bludiskových priestorov sú najhoršou kliatbou bezpečnostných pracovníkov. Únikové trasy z kostola, o ktorý sa problematicky delia tri vetvy kresťanstva, predstavujú ďalšiu hrozbu. Chodníky vedú von cez rušné trhovisko, ozdobené nerovnými dlažobnými doskami a klzkými kamennými schodmi. No izraelskí ministri, majúc na pamäti krehký status quo medzi kresťanskými skupinami, ktoré sa delia o dozor nad kostolom, radšej nevytvorili núdzové východy. Izrael ovládol Staré mesto s najvýznamnejšími náboženskými svätyňami v roku 1967 vo vojne na Strednom východe. Niektorí predstavitelia rímskokatolíckej cirkvi súkromne apelovali na Izrael, aby silou zákona prikázal obyvateľom okolia Božieho hrobu prijať štrukturálne zmeny. No moslimsko-kresťanský spor o plán postaviť mešitu v Ježišovom rodisku, Nazarete, takmer celkom vzal izraelským úradníkom chuť preraziť núdzové východy z kostola. "Nemáme v úmysle otvoriť ďalšie dvere v kostole, lebo nechceme kresťanov do ničoho nútiť," vyjadril sa predstaviteľ ministerstva štátnej bezpečnosti. "Musia si svoje problémy vyriešiť sami." Hoci sa očakáva, že príval pútnikov do Svätej zeme bude začiatkom budúceho roka väčší až o tri milióny vzhľadom na 2000. výročie narodenia Krista, izraelskú byrokraciu kritizovali za to, že je žalostne nepripravená na príliv pútnikov. Pokiaľ ide o Božiu hrobku, Izrael tvrdí, že sa štyri roky snažil otvoriť znovu niektoré z 10 zapečatených dverí, ktoré ponúkali prístup do chrámu, keď ho v r. 1042 postavili na zrúcaninách románskej baziliky. Škriepky medzi rímskymi katolíkmi, arménskou a gréckou ortodoxnou cirkvou zmarili úsilie o zmenu. Správca Nusejbeh povedal, že akýkoľvek krok k zmene daného stavu je hrou s ohňom, aj vďaka citlivosti na daný problém, ktorá má korene v ovládnutí Svätého mesta Izraelom. "Dvere narušia rovnováhu," povedal. "Izrael chce využiť dvere na politiku - túži ukázať, že on je tu pánom." Nusejbeh absolvuje každé ráno a večer komplikovaný rituál, pri ktorom sleduje kroky svojich predkov, šplhá sa po rebríku a pracuje na starodávnej, kónickej železnej zámke z vonkajšej strany kostola. Ďalší moslimský klan formálne vlastní kľúč. Kresťanské zoskupenia striedavo držia Nusejbehovi rebrík v tme nad malým portálom. "Táto funkcia sa dedila v mojej rodine z otca na syna od čias kalifa Omara, od roku 636 n. l. Keď prišli križiaci, vyhnali z Jeruzalema ortodoxných kresťanov a zabili 70 000 moslimov." Nusejbehova rodina ušla na sever, a keď moslimský hrdina Saladin znovu ovládol Svätú zem v 13. storočí, vrátila sa k svojej práci. "Sme tunajšia rodina," hovorí Nusejbeh, veterán kľúčiarskej služby, ktorý očakáva, že jeho najstarší syn pôjde v jeho šľapajach. "Sme tu šťastní a všetko je v poriadku už 800 rokov. Ľudia sú v bezpečí. Nepotrebujú dvere, problémy." No dokonca aj pokojný Nusejbeh priznal mierne obavy o požiarnu bezpečnosť na Veľkú noc, keď sa do kostola nahrnie vyše 3000 ortodoxných kresťanov so sviečkami v rukách. Vtedy čakáva pred kostolom ďalších 12 000 veriacich, kedy prídu na rad. Kanaďanka Geraldine Spahnová pokrútila pri odchode z kostola hlavou a usmiala sa na otázku, či sa nebojí prípadnej katastrofy. "Musím veriť, že na takomto mieste sa Ježiš postará o svojich verných." (REUTERS)
