u, na ktorú by sme hľadeli s odstupom, ale skôr bizarným pásmom vyvolávajúcim nepríjemné pocity. "Videl som z toho len kúsok, no aj tak mi hneď začala naskakovať husia koža. Aj preto, že si to všetko dobre pamätám ešte z rokov, keď sa nám tie nezmysly predkladali ako niečo normálne," priznal sa pre SME Stano Dančiak. "Vtedy som sa na tom, samozrejme, v bezpečí obývačky za žalúziami, dokázal smiať, dnes ma prechádza hrôza z toho, ako sme to vôbec mohli vydržať." Stano Dančiak si z vtedajších programov najradšej spomína na novoročné prejavy hlavy štátu, no dokáže sa veľmi preľaknúť, keď mu nejaký súčasný rečník-politik tieto prejavy a obdobie silno evokuje. Na pripomienke starých časov sa nezabával ani Milan Kňažko, hoci v sobotu ležal doma s chorobou a televízne vysielanie si mal čas vychutnávať. "Či som sa bavil? Ale veď na tom nebolo nič smiešne. Len ma to definitívne utvrdilo v tom, aké bolo nesmierne dôležité, že sme s tým nemorálnym režimom skončili," povedal pre SME. Dnešný minister kultúry z programov o novembrových udalostiach nemal ani obzvlášť silné emotívne zážitky, pretože, ako uviedol, všetko si to prežil intenzívne pred desiatimi rokmi a naživo. Pri sledovaní výdatnej dávky socialistických relácií mal však ešte jeden nepríjemný pocit: "Keď som sa na to pozeral, napadlo mi, že budeme mať čo robiť, aby sme dnešným 18-, 20-ročným mladým ľuďom vysvetlili, prečo sme s tým celé roky dokázali nič nerobiť a takto sa zosmiešňovali."

(ata)