sti si vymieňajú na stretnutiach, ktoré sú obdobou výtvarníckych sympózií. Ako výtvarný fenomén rozoberal grafity na svojich seminároch aj bývalý rektor Akadémie výtvarných umení v Prahe Milan Knížák. Väčšina občanov však činnosť sprejerov nehodnotí ako výtvarný prejav či sebarealizáciu, ale ako poškodzovanie cudzieho majetku. "Áno, je to vandalizmus - na fasádach alebo vagónoch. Na sivej stene to však až také zlé nie je," hovorí sprejer, ktorý pomaľoval viac ako 20 vlakových vagónov. "Ale pamiatky sú pre nás, skutočných ‘writerov‘, tabu. Po pamiatkach maľujú len začiatočníci, skíni a anarchisti," dodáva. Celkové škody spôsobené vandalmi je veľmi ťažké vyčísliť. Základnú predstavu môžu vytvoriť čísla Dopravného podniku Bratislavy, ktorý na odstránenie diel vandalov vynakladá ročne päť miliónov korún. Pritom keby sa grafity odstraňovali dôkladne, táto suma by vzrástla o ďalších sedem až deväť miliónov. Pred novou úlohou stoja ochrancovia kultúrnych pamiatok. Vyčistenie omietok či kamenných obkladov je síce technologicky a finančne náročné, ale skutočný problém predstavuje pomaľovanie pórovitých materiálov ako pieskovec či travertín. Často jediným efektívnym spôsobom odstránenia grafitov je pieskovanie. Podľa odborníkov však môže opakovanie takéhoto postupu v prípade kultúrnych pamiatok spôsobiť nevyčísliteľné škody.

(kr)