"Sú Zelení dejinnou náhodou alebo trvalkou," položila si rečnícku otázku jedna z hovorkýň nemeckej strany Zelených Gunda Röstelová na programovom zjazde v Kassele. Vzápätí konštatovala, že trvalkou na nemeckej politickej scéne môžu zostať Zelení len vtedy, keď budú mať na svoju prácu dostatočné množstvo pohonnej hmoty. Práve o odpoveď na túto otázku, aká má byť táto "pohonná hmota", ktorá by Zelených vyviedla z terajšej stále rastúcej nepriazne voličov, išlo v Kasseli predovšetkým. Diskusia mala položiť základný kameň nového programu, ktorý by mal byť prijatý na jar 2001. Vari najznámejší zo Zelených, spolkový minister zahraničných vecí Joschka Fischer však nie je presvedčený, že strana nový program vôbec potrebuje. "Ľudské práva, sociálna spravodlivosť, mierová politika, ekológia sú večné, nie je potrebné nič meniť," tvrdil. To jediné, čo by sa malo urobiť, je podľa Fischera reforma strany. Jej dvojkoľajovosť, keď vedenie strany rozhoduje často inak ako vedenie poslaneckej frakcie a ministri spolkovej vlády, je príčinou mnohých neúspechov, tvrdí Fischer.
Spolkový minister životného prostredia, k ľavému krídlu strany patriaci Jürgen Trittin sa príliš sebakritikou nezaoberal a snažil sa len niekoľkými vetami odbyť večnú tému Zelených - uzatvorenie jadrových elektrární. Spolková ministerka zdravotníctva Andrea Fischerová sa radšej zaoberala otázkou, čo je sociálna spravodlivosť a ako k nej môžu Zelení prispieť, než svojou zdravotníckou reformou, ktorá nemá nádej na prijatie, pretože v Spolkovej rade nemá červeno-zelená vládna koalícia väčšinu. Samochvála troch zelených spolkových ministrov síce stlmila kritické hlasy na ich adresu, ale to neznamenalo, že by sa zástupcovia ľavého, fundamentalistického krídla neozvali. Poslanec Spolkového snemu Christian Ströbele sucho poznamenal, že ministri delegátom aj tak "nepovedali, akým smerom sa strana bude vyvíjať". Undine Kurthová z východonemeckého Saska-Anhaltska zasa vytkla vedeniu, že sa málo zaoberá politikou postkomunistickej, tzv. Strany demokratického socializmu (SPD), čím umožňuje postkomunistom hlásať populistickú politiku. Z 50 000 členov strany Zelených ich je len 3000 z východu.
Joschka Fischer prosil na záver delegátov, aby sa nevyhrážali pri nezhodách s koaličným partnerom - sociálnou demokraciou (SPD) - hneď vystúpením z koalície. V podstate sa kasselský zjazd strany Zelených rozišiel bez konkrétnych záverov. RUDOLF STRÖBINGER, Bonn
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
