Jeruzalemský Chrám Božieho hrobu, nazaretský Chrám zvestovania aj betlehemská Bazilika narodenia Pána vítali včera a dnes kresťanských pútnikov zatvorenými bránami. Pútnici prichádzali tak, ako každý iný deň, nikto ich nevaroval pred tým, že na znak protestu proti tomu, že Izrael súhlasil s výstavbou mešity v Nazarete, správcovia kresťanských chrámov vo Svätej zemi zatvoria brány najposvätnejších miest, na ktoré sa chodia modliť veriaci z celého sveta. Miesto, kde podľa tradície archanjel Gabriel zvestoval Panne Márii narodenie Spasiteľa, sa tak stalo príčinou najostrejšieho moslimsko-kresťanského sporu o "pôdu" vo Svätej zemi.
Aj keď vodcovia kresťanských cirkví v Izraeli - gréckej ortodoxnej, arménskej - ďalej latinský patriarcha Jeruzalema a predstavení františkánskeho rádu zverejnili svoj úmysel siahnuť k takejto radikálnej forme protestu, minulý týždeň, nikto neveril, že svoj zámer aj uskutočnia. Na nedeľňajších rokovaniach s izraelským ministrom turistiky sa však túto hrozbu odvrátiť nepodarilo. "Naším krédom nie je Rozdeľ a panuj. Námestie bude estetické, otvorené a slobodné. Naozaj nevidím dôvod na takýto protest," hovorí minister Šlomo Ben Ami.
"To je ako Šalamúnovo rozhodnutie prerezať dieťa napoly," hovorí Mark Sugarman, turistický vodca, v narážke na príbeh z Biblie o kráľovi Šalamúnovi. Dôsledky protestu si podla neho odnesú predovšetkým kresťanskí pútnici, pred blížiacimi sa oslavami milénia je to však vážne varovanie ako pre izraelské, tak aj palestínske úrady. Jeho odkaz totiž znie, že rovnaký protest môže prekaziť aj oslavy milénia. Proti výstavbe sa ostro ohradil aj Vatikán, ktorý dal najavo, že môže byť prekážkou návštevy pápeža v Izraeli v roku 2000. Aby sa návšteva uskutočnila v marci podľa plánu, je v záujme Palestínčanov i Izraela. Izraelskí predstavitelia preto vyzývajú osnovateľov výstavby, aby vypracovali skromnejšie architektonické plány a počkali, kým sa miléniové oslavy skončia. Danej situácii sa neteší ani palestínsky vodca Jásir Arafat. Ten dúfal, že protest sa vyhne mestám pod palestínskou správou, zatvorený však ostal aj chrám na mieste narodenia Krista v Betleheme.
Mešitu chcú moslimovia postaviť na dolnej časti pahorku na sčasti verejnom pozemku a sčasti patriacom moslimskej náboženskej organizácii, v blízkosti kresťanského chrámu - v rozmeroch, ktorých monumentalita zatieni kresťanský chrám a aj 500 rokov dobrého spolužitia kresťanov a moslimov. Vysoké veže minaretov majú symbolizovať triumf moslimov v tomto dosiaľ dominantne kresťanskom meste. Naviazanosť moslimov na toto miesto je viac historická než náboženská, nachádza sa tu totiž hrob Šehába al-Dina, synovca Saladína, ktorý pred ôsmimi storočiami porazil križiacke vojská vo Svätej zemi.
Základný kameň budúcej mešity má byť položený dnes. "Nechápem, o čo tu ide. Budeme sa v mešite modliť k Bohu, nechceme tu zriadiť kasíno ani tanečnú sálu," obhajuje projekt moslim Abú Ahmad.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
