Dlhá noc otvorených dverí v mníchovských múzeách

Už na prvý pohľad pôsobil program veľkolepo: cez víkendovú noc, presnejšie od siedmej večer do druhej nad ránom - pozývalo pred pár dňami šesťdesiat múzeí, zbierok, výstavných miestností a galérií mníchovské obecenstvo na návštevu svojich priestorov.

A vo vystavovaných objektoch ponúkal nielen program, ale aj mimoriadne atrakcie: rokokovú noc v Bavorskom národnom múzeu; bavorsko-egyptský bufet v neveľkej Štátnej zbierke egyptského umenia, kde je práve unikátna, ale málo navštevovaná výstava Hapsešut - žena na tróne faraónov; módnu prehliadku s hudbou v Novej pinakotéke - z ktorej sa našťastie vykľul pokus predviesť modelky ako živý obraz, v róbach štylizovaných podľa jednej z malieb; v Radničnej galérii pozývali na rozhovor s vystavujúcim maliarom Jošuom Reichertom, a to pri víne a chlebíčkoch. Ponuka sa neobmedzovala len na zbierky a výstavy výtvarného umenia: v Štátnej paleontologickej zbierke pripravovali "rozhovory o fosíliách", geológovia sľubovali ukážky "nikdy nevystavovaných objektov" spolu s ochutnávkou vína. Svojím podielom prispeli aj mestské dopravné podniky a zariadili na celý čas mimoriadne autobusy, aby v desaťminútových intervaloch rozvážali záujemcov po troch múzeálno-galerijných trasách Mníchova. Napriek takej dôkladnej predpríprave podujatia - ktoré na oslavu desaťročia svojej existencie inicioval podľa berlínskeho vzoru z vlaňajška časopis Münchner Stadtmagazin - asi nik nerátal až s takým obrovským ohlasom a úspechom. V uliciach centra sa to hemžilo davmi ako na vianočnom trhu, či na povestnom Oktoberfeste. Pochopiteľne, podobne to vyzeralo aj pred takmer všetkými múzeami: ľudia sa tlačili a aj vnútri si usilovne šliapali na päty, aby sa mohli pozrieť - skôr na tie nočné atrakcie, než na výstavy. V mníchovských novinách vyšiel list starších manželov (ako sa sami predstavili), ktorí mali pocit, že za dvadsať mariek, čo stála jedna celonočná permanentka, si nikde nič nemohli pokojne pozrieť a čudovali sa ostatným, že trpezlivo stáli v rade pred múzeami, ktoré bývajú v nedeľu poloprázdne, hoci je tam vstup zdarma. Vraj to bola "noc hrôzy". Pravda, takéto hlasy sa ozývajú aj v odbornej tlači, a to nielen v súvislosti s mníchovskou nocou. Musím sa priznať, že som sa - bez čakania - dostala iba do Štátnej galérie moderného umenia, kde s obrazmi nemeckých expresionistov, onoho nacistami prenasledovaného "zvráteného" umenia krásne ladil klasický džez. Videla som okolo seba desaťtisíce mníchovských vysokoškolákov, nálada bola pokojná a uvoľnená. Na druhý deň vyhlásil generálny riaditeľ oboch pinakoték, najväčších a najslávnejších mníchovských múzeí, ku ktorým už o rok pribudne ďalšia: "toto si musíme zopakovať".