Hlavná stanica (Central Station) * Brazília / Francúzsko 1997 * Réžia: Walter Salles * Scenár: Joao E. Carneiro, Marcos Bernstein * Kamera: Walter Carvalho * Hrajú: Fernanda Montenegroová, Marilia Peraová, Vinicius de Oliviera a ďalší * Premiéra v SR: 18. 11. 1999

V roku 1998 získala brazílska snímka Hlavná stanica berlínskeho Zlatého leva. Údajne musela vyhrať, lebo to bol jediný film, ktorý sa páčil všetkým. Nasledovalo množstvo ďalších významných európskych cien, chvál a prirovnaní k veľkému Sallesovmu vzoru de Sicovi a jeho slávnym Zlodejom bicyklov z rímskej periférie, ktorí kedysi otvorili novú kapitolu dejín filmu. Hlavná stanica je príbeh dvoch malých ľudí, čo si nedajú vytrhnúť svoju šancu. Dora, bývalá učiteľka, si privyrába tým, že sedí v hale Hlavnej stanice Ria de Janeiro a negramotným záujemcom píše listy. Táto práca z nej však neurobila ochrankyňu tajomstiev, zverené osudy sú jej vonkoncom ľahostajné. Listy, ktoré píše svojim negramotným zákazníkom, sa nenamáha ani odoslať, a než ich šmarí do koša, poslúžia ešte ako zdroj zábavy. Fernanda Montenegroová, legenda brazílskeho filmu, dáva tejto postave patričný brutálny šarm. Jednoho dňa zahynie pred hlavnou stanicou pri havárii jedna z jej zákazníčok. Zostane po nej malý Joshua, ktorý sa potĺka po staničnej hale, vydesený gangom, poľujúcim na deti. A je to práve Dora, ktorá sa ho rozhodne zachrániť z džungle veľkomesta. Scenéria prepchatých vagónov, hemženie ľudskej masy, svet obyvateľov hlavnej stanice a vynaliezavosť ich drobných kšeftov sú nepochybne silným nástrojom hlavnej stanice. Nenadarmo začínal Walter Salles v dokumentárnom filme. Nikde žiadny sex ani násilie. Estetika filmu je univerzálnou estetikou, zbavenou všetkých ideologických hrboľov, a s veľkou pravdepodobnosťou divácky účinkuje rovnako všade na svete. Hladké hromadenie poetizmov a klišé, bezchybné výkony hlavných predstaviteľov, to sú Zlodeji bicyklov po päťdesiatich rokoch. Iste, sirota Doru neobmäkčí hneď - obeť je totiž rovnako neznesiteľná ako záchrankyňa. Zvrat nastane, až keď Joshuovi naozaj pôjde o život, až keď sa dostane do rúk zločincom, čo pašujú orgány chudobných brazílskych detí do Ameriky. Cynizmus nemajetnej dôchodkyne vyhadzujúcej cudzie osudy medzi odpadky sa pod tlakom príbehu prerodí na odhodlanú mravnosť. Dora sa s Joshuom vydávava naprieč Brazíliou hľadať neznámeho otca a neorealistická kresba spoločenského dna naberá črty humanizmu z produkcie Walta Disneyho. Hoci je producent filmu Hlavná stanica Arthur Cohn človek, bez ktorého by väčšina súčasných nezávislých filmov zrejme nevznikla a ktorý sa vytrvalo dištancuje od Hollywoodu, bolo by nedorozumením považovať tento film za produkt nezávislej kinematografie. Ide o Hollywood s inými prostriedkami. Brazília bola pred dvadsiatimi rokmi krajinou s vlastnou, Európou obdivovanou filmovou estetikou. Pred dvoma rokmi vyslala do sveta film, ktorý mohol rovnako dobre vzniknúť kdekoľvek inde. ANDREA PUKOVÁ