Americký film Smoke režiséra hongkonského pôvodu Wayna Wanga a scenáristu Paula Austera je mozaikou príbehov niekoľkých ľudí, ktorých osudy sa vzájomne prelínajú. Film je vybudovaný na dialógoch, ktoré dostávajú priestor pred akciou. Pri rozhovoroch postavy takmer vždy fajčia. Dym z cigarety uvoľňuje atmosféru a spoločné fajčenie ľudí zbližuje, prispieva k vzájomnému porozumeniu. Niekedy dokonca nahrádza samotný rozhovor, keď už niet čo povedať, pretože všetko bolo povedané alebo čokoľvek vyslovené by vyznelo banálne.
Cigaretový dym zároveň pri dialógoch akoby zahmlieval pravdu. V prológu filmu jedna z postáv rozpráva historku o tom, ako sa podarilo odvážiť dym. Pripodobňujeho k ľudskej duši. Ak teda človek odvážil dym, mohol by odvážiť aj svoju dušu. Váženie dymu je však len trik, ilúzia. A v dialógoch postáv zaznieva aj mnoho iných lží a poloprávd, pravda sa oddeľuje od klamstva len veľmi postupne a niekedy sa neodhalí vôbec. Černošský chlapec sa predstavuje ako Rashid, hoci sa volá Thomas, a aby zatajil svoju identitu pred vlastným otcom, používa priateľovo meno Paul. Trafikant Augie v závere rozpráva vymyslený príbeh o starej panej, ktorá ho pokladala za svojho vnuka… Spoznanie pravdy často ani nie je dôležité. Ľudská duša sa nedá odvážiť, možno z nej však niečo poodhaliť. A práve o to sa autori v tejto hre s divákom usilujú. Pri rozhovoroch postáv viac ako o odkrytie skutočného stavu vecí ide o načrtnutie charakteru samotných postáv, motívov ich konania. Prostredníctvom dialógov sa dozvedáme o minulosti postáv, ich problémoch a spôsoboch vyrovnania sa s nimi. Počúvame o hľadaní osobného šťastia, miesta človeka v živote.
"Nie je iný čas, iba prítomnosť," vraví vo filme sofistikovaný trafikant Augie, ktorý fotografuje každý deň v tú istú hodinu rovnaké miesto. Tým sa snaží zachytiť a uchovať určitý okamih. Všetky zábery sú "rovnaké", a predsa je každý iný: vyfotografovanými ľuďmi, rozdielnym počasím… Každý okamih v živote je jedinečný, neopakujúci sa. Človek by mal žiť prítomnou chvíľou, pretože budúcnosť je neistá. Nikto nemôže povedať, že vie, čo ho čaká, čo sa stane. Aj najdokonalejší životný plán sa môže v nasledujúcom okamihu zrútiť a do osudov postáv často nezvratne zasiahne náhoda. Človek by sa mal vedieť zastaviť a porozmýšľať nad svojím životom, snažiť sa aspoň niečo pochopiť, tak aby na jeho konci nezistil, že ho prežil a ani nevie ako, dokonca že ho prežil zle. Na toto všetko otvárajú priestor spoločné posedenia s priateľmi pri dobrej cigarete. Ponúkajú možnosť zastaviť a zamyslieť sa. V poslednom dialógu filmu postavy hovoria: "Keby som sa nemohol podeliť s priateľmi o tajomstvo, čo by to bolo za priateľov?" "Presne, potom by už nestálo za to žiť." Aj o tom je tento film.
IVANA GAŠPIERIKOVÁ
(Autorka je študentkou filmovej vedy)
