Desať rokov po zjednotení Nemecka uvidíte v Lipsku prázdne rozpadávajúce sa výrobné haly, obrovské opustené administratívne budovy, nezamestnaných robotníkov, ruských pouličných hudobníkov, ľudí, ktorí si kupujú hranolky v McDonalde… Zmeny dotvára aj "záhadné" zmiznutie áut značky Trabant z často upchaných ulíc mesta.
Desať rokov po páde berlínskeho múru však naďalej v Lipsku existuje jeden z najstarších medzinárodných filmových festivalov, ktorý sa špecializuje na dokumentárne a animované filmy. Jeho zatiaľ posledný, 42. ročník prebiehal počas šiestich dní v šiestich kinách a jeho program tvorilo vyše 30 sekcií, z toho dve súťažné: Medzinárodná súťaž dokumentárnych filmov, do ktorej bolo tento rok vybraných 18 filmov z 11 krajín, a Medzinárodná súťaž animovaných filmov, v ktorej sa počet odpremietaných filmov blíži k číslu 50. Tento rok sa v programe festivalu objavila aj retrospektívna sekcia nazvaná Slovenská filmová jar. Boli do nej zaradené krátke slovenské filmy zo šesťdesiatych rokov režisérov Ladislava Kudelku, Vlada Kubenka, Štefana Kamenického, Juraja Jakubiska, Ela Havettu, Dušana Trančíka a Dušana Hanáka. Dvaja z nich - Štefan Kamenický a Dušan Hanák - sa osobne zúčastnili festivalu (Dušan Hanák dokonca aj ako člen medzinárodnej poroty) a na konci projekcií odpovedali na otázky divákov. Záujem divákov zaskočil nielen dvojicu slovenských režisérov, ale aj samotných organizátorov festivalu, ktorí boli nútení urobiť zmeny v programe a retrospektívu slovenských filmov premiestniť do väčšieho kina. O prekvapenie sa postaral dokumentárny film Ladomírske morytáty a legendy slovenského režiséra Petra Kerekesa. Ten získal hneď tri ocenenia: Striebornú holubicu od medzinárodnej poroty, cenu médií a taktiež cenu ekumenickej poroty. Hlavnú cenu medzinárodnej poroty Zlatú holubicu si odniesol ruský režiséra Dmitry Kabakov za film Odna, v ktorom zachytil na surový čiernobiely materiál život na prvý pohľad malej a nenápadnej starej ženy. K zaujímavým filmom patril taktiež dokumentárny film Chastnye kroniki - Monolog ruského režiséra Vitalija Manského. Ten vyše šesť rokov zbieral amatérske (rodinné) filmy nakrútené 8-milimetrovými kamerami od vyše 200 ľudí, aby z nich zostrihal jedenapolhodinový film, ktorý sa stal zobrazením života v Rusku v posledných 30 rokoch. V súťažnej sekcii animovaných filmov sa objavilo hneď niekoľko skvelých prác animátorov, a to najmä z Veľkej Británie a Kanady. Skvelou prácou sa opäť prezentovala anglická spoločnosť Aardman Animations (u nás známa najmä filmami Nicka Parka), ktorá do súťaže poslala film Humdrum režiséra Petra Peaka. Postavy v krátkom, sedemminútovom filme neboli tentoraz vytvorené z plastelíny (ako by sa dalo očakávať), ale pomocou tieňov. Víťazom sa nakoniec stal francúzsky film Au bout du monde režiséra a animátora Konstantina Bronzita. V krátkom absurdnom príbehu je zobrazený príbeh niekoľkých ľudí (a zvierat), ktorí obývajú dom na vrchole kopca.
Festival dokumentárnych a animovaných filmov v Lipsku patrí (ako je už pri nemeckých festivaloch nepísaným pravidlom) k výborne organizovaným a prináša to najzaujímavejšie zo súčasnej kinematografie. O jeho životaschopnosť sa netreba obávať.
(26. - 31. októbra 1999)
JOZEF OBUCH
(Autor sa festivalu zúčastnil ako zástupca ASFK v porote FICC)
