Peter Župník, označovaný svetovými teoretikmi za jedného z najsilnejšej desiatky česko-slovenských fotografov, vystavoval v slávnom parížskom Centre Georges Pompidou, lausanskom Musée d‘Elysée, v prestížnych centrách súčasného umenia v Prahe, Tokiu, Londýne, New Yorku či Amsterdame, a momentálne aj v bratislavskej Café Gallery na Panskej ulici v Bratislave. Štrnásť čiernobielych fotografií si sám rozvešal a ponúkol bratislavskej verejnosti, nepotreboval na to ani vernisáž. Výtvarná udalosť sa nemusí vždy odohrávať za šumenia šampanského alebo za zvukov zasvätených slov. Niekedy je viac nechať obrazy žiť svojím životom na zadymených stenách populárnej kaviarne.

Peter Župník (1961) patrí k slávnej generácii slovenských fotografov, ktorí študovali v osemdesiatych rokoch na pražskej FAMU. V Bratislave naposledy vystavoval v roku 1994. Petrovi Župníkovi, už niekoľko rokov obyvateľovi mesta Paríž, zostala aj pri jeho voľnom pohybe svetom citlivosť na poéziu obyčajných situácií, intimitu najbližšieho prostredia. Nikdy sa nesnažil situácie modelovať alebo nasilu aranžovať bez reálneho zážitku, neželá si nás ohromiť ani oslniť. Ozveny vlastnej imaginácie zachytáva v každodenných pohľadoch na krajinu či mesto a do zväčšeniny potom jemne vstupuje olejovými pastelmi, ktorými ju privedie k svojej predstave. "Moje fotografie majú vždy dvojaký dátum. Ten prvý určuje čas, kedy fotografia vznikla, druhý potom obdobie, kedy ma fotografia po druhý raz oslovila, kedy sa stala obrazom." A tak to je aj s fotografiou Anjela strážneho. "Bratislavskú sochu anjela som odfotografoval, keď som išiel hore schodmi do Galérie Cypriána Majerníka, kde som mal výstavu. Neskôr som havaroval a úplne rozbil auto. Jediné, na čo som si v prvej chvíli vedel spomenúť, bol Anjel strážny." Župník sa rád pozerá, vidí pritom veci, ktoré zdanlivo neexistujú. "Vždy vychádzam z reality, a napokon ju dotvorím. Musí však prejsť dlhý čas, aby som bol naozaj presvedčený, že to môžem urobiť." Preto kým iní fotografi rátajú čas na stotiny sekundy, jemu, kým je fotografia hotová, prejdú desaťročia. "Chodil som donekonečna okolo bývalých protileteckých krytov. Obrannou líniou v Bretónsku sú vlastne tisíce ton betónu na pobreží Francúzska. A v jedinom okamihu som uvidel rýchlik, ako letí krajinou. Obraz som pomenoval Bretónsky expres." Alebo gotická kúria v úplnom centre Paríža, tmavá, obrastená brečtanom. Z úzkeho chodníka Latinskej štvrte si ju turista ani nevšimne, ale večer, keď sa Župníkovi podarí zachytiť posledné svetlo, sa zo stien zrazu vynoria siluety ľudí. "Tým siluetám som pomohol a vznikla fotografia Dracula v Paríži." Maľovanie obrázkov si neplánuje, odrážajú stav, v ktorom sa nachádza. Zabudnuté predmety v nich nahrádzajú ľudí. Ľudí neuvidíme na Župníkovom pobreží upršaného Bretónska a zanikajú aj v preľudnených štvrtiach Paríža. "Fotografia Zostupujúci mesiac vznikla pri otvorení zimných olympijských hier v Albertville. Parížske ulice boli plné ľudí, po Champs-Elysées práve gúľali obrovský nafúknutý balón, ktorý vyzeral ako guľa zapadajúceho slnka. Výsledná fotografia, ktorá vznikla iba prednedávnom, tak dáva aj tomuto chaotickému miestu mystický nádych. Je dôležité nájsť v Paríži ten správny pohľad. Pochopiť, ako je mesto rozdelené, a aj cez fotografie hľadať v hektickom zhone kľud. Cítim sa lepšie v zostarnutých veciach a mestách. Mám rád zabudnuté zóny, veci, čo majú svoju históriu. Vždy som mal okolo seba staré mestá - Levoču, kde som sa narodil, Prahu, kde som študoval, a teraz Paríž. Nechodím s bedekrami, snažím sa s dejinami zaobchádzať absolútne prirodzene." Teda to, čo Tono Stano, Vasil Stanko, Rudo Prekop, Kamil Varga či Miro Švolík, jeho kolegovia z pražskej FAMU hľadajú v priehrštiach ľudskej hmoty, nachádza Peter Župník mimo nej. "Moji najbližší vravia, že tvorím, iba keď trpím. Len vtedy sa vraj úplne otvárajú zmysly." Čo sa zmenilo na Župníkových fotografiách, odkedy naposledy vystavoval v Bratislave? Zdá sa, že parížska skúsenosť mu ešte väčšmi vyčistila pohľad. Ale stále je tu prvotný úžas nad objavom čohosi známeho, a podľa toho ho spoznávame. Výstavu Petra Župníka v bratislavskej Café Gallery môžete vidieť ešte do konca novembra. ANDREA PUKOVÁ