"Nebudujeme systém od nuly, ale od úrovne mínus dvadsať." Slovo do bitky z úst Bernarda Kouchnera, často kritizovaného hlavného administrátora misie OSN v Kosove (UNMIK), výstižne vyjadruje, o čo dnes v Kosove ide. Úlohy dňa - zaistenie bezpečnosti pre všetkých, obnovenie civilnej správy a súdov a obnovenie základného materiálneho zázemia pre obyvateľov, bez ktorého nie je možné napríklad prežiť začínajúcu zimu - si v Kosove vyžadujú nadľudské úsilie. Hlboko v čase zakorenené kosovské extrémy vytvárajú spolu s nevyriešeným štatútom tejto srbskej provincie vražednú kombináciu.

V správe, ktorú tento mesiac predložil OSN jej zvláštny spravodajca Jiří Dienstbier, sa uvádza, že Kouchnerovi ľudia nedosiahli nijaké podstatné úspechy. Najhoršie je zrejme násilie proti civilistom - najčastejšími obeťami sú Srbi, ktorí sa buď presúvajú do severnej časti provincie, alebo radšej opúšťajú Kosovo, ale aj umiernení kosovskí Albánci, ktorí vraj "napáchli slovanstvom". Po príchode mierových jednotiek KFOR odišlo z Kosova vyše 200-tisíc Nealbáncov. Naopak z Macedónska a Albánska pritiahol spolu s vracajúcimi sa albánskymi Kosovčanmi neurčený počet, údajne však tisícky, rôznych Nekosovčanov. Krajina nikoho je skvelým prostredím pre mafie a dobrodruhov. Miestna polícia nefunguje a Kouchner márne čaká na posily pre medzinárodné policajné oddiely. Súdy neodsúdili jediného páchateľa, hoci podľa štatistík bolo od júna zavraždených takmer 400 civilistov. Tragické je, že nič neveští lepšie časy. Srbi a Albánci nechcú spolupracovať s OSN na správe provincie: vodca miestnych Srbov Momčilo Trajkovič sám pred mesiacom len o vlas unikol atentátu. Srbi z Kosova v pondelok vytvorili výkonný výbor svojej Srbskej národnej rady, čiže akúsi vlastnú miestnu vládu. Tento orgán je síce pripravený spolupracovať s UNMIK, ale odmieta sa podieľať na práci Kosovskej dočasnej rady, medzinárodným spoločenstvom naprojektovaného multietnického orgánu civilnej správy.

Ak sa teda hovorí, že ryba smrdí od hlavy, tá kosovská vlastne nijakú hlavu nemá. Je tu UNMIK so zúfalým Kouchnerom a neistá budúcnosť. Nestabilita, ktorá zrejme skomplikuje aj príchod vytúžených investícií medzinárodného spoločenstva, zostane aj v najbližších rokoch. Rozhodne až verdikt o konečnom štatúte Kosova. Lenže ten sa viaže na množstvo nepredvídateľných momentov. A aj na budúcnosť prezidenta Slobodana Miloševiča a juhoslovanského zväzu.

BAŠA JAVŮRKOVÁ