Michal Rovňák * Premiéra: 19. novembra 1999
Ladislav Novomeský, kontroverzná postava našich dejín, by tento rok mal 95 rokov. Inscenačný tím Trnavského divadla - Lavrík, Horváth, Havran, Burgr - známy svojím nekonvenčným jazykom, komunikujúcim s novými smermi divadla, sa v nekompromisne invenčnej skratke pokúsil nazrieť mu do života. Novomeský je na scéne uväznený medzi štyrmi červenými stenami, ktoré spája so svetom jediné okno a to je čoraz menšie a menšie, až sa občas stratí nadobro. Pred očami nám prebieha boj, dišputa Laca Novomeského s jeho básnickými víziami plnými rozporov, charakteristickými pre časy, v ktorých žil. Múza Erató (Andrea Karnasová) stále odoláva erotickým nájazdom poskakujúceho Džingischána (Michal Rovňák), diktátorskej mongolskej opici, ktorá sa nenápadne podobá na Džugašviliho. Správy zo sveta do bytu donáša a z neho zasa vynáša Picassova Poštová holubica mieru (Mária Jedľovská) a stále rozbité okno do sveta prichádza zasklievať Robotník (Miroslav Beňušík). Do tohto Novomeského theatra mundi vstupuje i domáca, Madam (Judita Hansman) ako jeho nežná uzurpátorka. Ladislav Novomeský (Vladimír Jedľovský) sa iným, civilnejším spôsobom herectva vyníma na plátne štylizovane kreslených postáv svojho básnického života, ktoré okolo neho krúžia a bojujú o priazeň. Spolu vytvárajú fantazijný obraz, blízky čírej Novomeského poézii. Na strohej scéne a v kostýmoch čerpajúcich z vtedajšieho monumentalizujúceho štýlu sa skrývajú rafinované významotvorné detaily plné fantázie. Nielenže postavy hovoria Novomeského jazykom - text je kolážou jeho básní a Lavríkovej dramatickej zručnosti, ale akoby aj samotné javisko zhmotňovalo Novomeského básnický štýl. Najcennejšie na tejto inscenácii je, že sa nebojí hovoriť o témach, ktoré úzko súvisia so slovenskou politikou, a tým i s kultúrou. Neriešiteľný rozpor, ktorý tejto generácii ľavicových intelektuálov zostal ako chronická choroba po páde jej ideálov a vlastného vnútorného presvedčenia, stále poznamenáva rozpoloženie slovenskej inteligencie. Novomeského peklo štyroch červených stien a jedného miznúceho okna nám o tom prináša veľmi kultivované a divadelne moderné svedectvo, pretekajúce úprimným obdivom inscenátorov k jeho poézii. JOZEF KOLEJÁK
(Autor je študent VŠMU)
