Obsah slova balkanizácia vnímame najmä prostredníctvom obrazov, ktorými nás televízia kŕmila celé posledné desaťročie zo Sarajeva, z Belehradu a Prištiny. Našinec vyslovuje nemecký výraz Mitteleuropa s istým pocitom hrdosti, slovo Balkán však skrýva v sebe čosi pokorujúce. Mitteleuropa bola pupočnou šnúrou, ktorou sme boli zakotvení v kultúrnej Európe aj v čase, keď nás súčasne označovali nálepkou Východ. Balkán je výraz pre európsky suterén.
V čase, keď na Balkáne mlčia zbrane, dostávajú zelenú alarmujúce správy o tom, ako región upadá stále hlbšie do rúk mafií a organizovaného zločinu. S trpkosťou sme sa už zmierili s tým, že v Bosne zmizlo približne 10 miliárd dolárov z medzinárodnej pomoci. Ani väčšine demokratických krajín sveta nie je neznámy pojem kriminalizácia politiky, na Balkáne sa však čoraz viac hovorí o politizácii kriminality. Javu, známemu z Latinskej Ameriky, kde sa všeobecne známi bossovia otvorene uchádzajú o politické posty. Prečo sa bosnianski utečenci odmietajú vracať z cudziny domov? Pretože im niekto už medzičasom rozkradol ich majetok a privlastnil si ich domy. A ten niekto má dostatočný vplyv v krajine, aby vytvoril právne bariéry, brániace ich návratu. Ničí sa infraštruktúra, aby bola následne za babku "privatizovaná". Najväčším nepriateľom obnovy sa tak stávajú samotní politici - to je skúsenosť, za ktorou našinec nemusí chodiť až na Balkán.
Ozývajú sa osamelé hlasy, že ak dnes Balkán vôbec potrebuje nejakú pomoc, mala by spočívať najmä v oslobodení od železného zovretia mafií. Medzinárodné humanitárne kolosy sa však tvária, že podobné rady nepočujú. Investície do vzniku protidrogových jednotiek a daňovej polície na medzinárodných konferenciách zďaleka nevyvolajú taký aplauz ako grandiózny plán na výstavbu supermodernej diaľnice. Z každého dolára či eura, investovaného na Balkáne, ide tak povinný desiatok aj do vrecák mafií.
Začiatkom 70. rokov sa Fíni snažili nájsť modus vivendi so svojím rozpínavým ruským nukleárnym susedom a zároveň zostať súčasťou Západu. Všeobecne sa tomuto kompromisu hovorilo finlandizácia a trvalo pár rokov, kým mu svet prišiel na chuť - napokon ho však prijal ako model spolužitia krajín z opačných strán železnej opony.
Väčšina obyvateľov Balkánu si dnes myslí, že jedinou záchranou je útek z potápajúcej sa lode. Musí to byť medzinárodné spoločenstvo, ktoré bude trvať na tom, že spoločnou vlasťou Srbov, Albáncov i Chorvátov je práve Balkán. Z balkanizácie by sa tak malo stať synonymum schopnosti spolužitia rôznych etník a náboženstiev, a časom možno aj prosperity. Mierka úspešnosti riešenia balkánskeho problému sa tak koncentruje vo význame jedného jediného slova.
JURAJ KITTLER
