povinné minimálne rezervy, na ktoré môžu siahnuť v prípade finančných problémov, mala AG Banka v stredu dopoludnia zostatok 16 korún a do konca dňa klesol na nulu. Výška predpísaných rezerv, predstavujúcich zlomok vkladov klientov banky, sa pritom v komerčných bankách pohybuje rádovo okolo desiatok až stovák miliónov korún. Guvernér NBS Marián Jusko odobratie licencie označil ako "významný precedens" a potvrdenie toho, že NBS je pripravená zasiahnuť v prípade, že si to vývoj hospodárenia ktorejkoľvek banky vyžiada. Centrálna banka prednedávnom vyhlásila, že pod drobnohľadom bankového dohľadu je už niekoľko týždňov sedem problémov bánk pôsobiacich na slovenskom trhu.
O finančných problémoch AG Banky vedel bankový dohľad podľa viceguvernéra NBS Jozefa Mudríka najmenej jeden rok. Jej akcionári už trikrát avizovali zámer zvýšiť základné imanie banky a vyriešiť tak jej finančné problémy, z tohto dvakrát neúspešne. K poslednému avizovanému navyšovaniu malo dôjsť túto sobotu, keď predstavenstvo AG Banky zvolalo mimoriadne valné zhromaždenie, ktorého deklarovaným cieľom bolo popri personálnych zmenách v dozornej rade banky aj zvýšiť jej základné imanie o 900 miliónov korún. O tom, že aj tento tretí pokus navyšovať kapitál banky by sa pravdepodobne skončil s rovnakým výsledkom ako predchádzajúce, svedčí aj skutočnosť, že nikto z AG Banky nepožiadal o predchádzajúci súhlas NBS, hoci zákon o bankách takúto povinnosť banke ukladá. Na predchádzajúci súhlas banky sa pritom viaže aj zmena v akcionárskej štruktúre pri prekročení vymedzených podielov na základom imaní banky. Denníku SME hovorca NBS Ján Onda potvrdil, že centrálnu banku o udelenie takéhoto súhlasu nikto nežiadal.
Existenčné finančné problémy sprevádzali AG Banku už od jej vzniku. Jej história sa začala písať prevzatím slovenskej pobočky pražskej Agrobanky, ktorá je v súčasnosti v likvidácii. Generálny riaditeľ AG Banky Peter Jaďuď pred niekoľkými dňami pripustil, že až 95 percent všetkých klasifikovaných úverov tvoria pohľadávky práve voči likvidovanej Agrobanke. Napriek vážnosti problémov však AG Banku do ich riešenia popohnala slovenská centrálna banka. Jej guvernér Marián Jusko včera pred novinármi vyhlásil, že to bol on, kto navrhol vedeniu AG Banky obrátiť sa v súvislosti s riešením jej pohľadávky voči Agrobanke na renomovanú českú právnu agentúru, čo AG Banka aj urobila. Stalo sa tak však len prednedávnom a finančné suchoty banky sa dovtedy ďalej prehlbovali. Ku koncu predchádzajúceho roka predstavovala jej strata približne 563 miliónov korún (vrátane straty predchádzajúcich období). Výška základného imania banky pritom predstavovala len 500 mil. Sk, jej vlastný kapitál tvoril len zlomok tejto hodnoty. Podľa finančnej ročenky týždenníka Trend dosahoval vlastný kapitál AG Banky začiatkom tohto roka len 1/25 základného imania - necelých 20 miliónov korún.
Zhoršujúci sa stav v banke viedol ministerstvo financií k tomu, aby z jej správy presunulo miliardu patriacu investičnému fondu PSIPS, a. s. Banská Bystrica, z banky preč. K žiadnemu významnému presunu však nedošlo. P. Jaďuď pred niekoľkými dňami pred novinármi potvrdil, že AG Banka splatila jednu šestinu "v súlade s dohodou s investičným fondom PSIPS", a údajne nedošlo k žiadnemu omeškaniu platieb. Jeho slová však okamžite vyvrátila šéfka rezortu financií Brigita Schmögnerová, ktorá potvrdila problémy pri sťahovaní vkladu PSIPS v AG Banke. Prvý muž NBS M. Jusko včera priznal, že zámer AG Banky navýšiť základné imanie o 900 miliónov korún mal byť zrealizovaný kapitalizáciou vkladu fondu PSIPS.
Rozhodnutiu o odobratí bankovej licencie AG Banke predchádzalo podľa guvernéra NBS Juska niekoľko stretnutí s niektorými jej akcionármi. Nájsť riešenie z nepriaznivej situácie mali práve akcionári, nesúci zodpovednosť za vývoj v banke. Absencia akéhokoľvek reálneho riešenia problémov AG Banky bola podľa vrchného riaditeľa úseku bankového dohľadu NBS Tibora Kašiaka dôvodom, prečo centrálna banka odmietla uvaliť na banku nútenú správu a prevziať tak zodpovednosť za ďalší vývoj jej hospodárenia. AG Banka sa tak stala prvou bankou, ktorej koniec mal formu odobratia licencie. V nútenej správe NBS sa v súčasnosti nachádza Investičná a rozvojová banka (do 19. decembra) a Priemyselná banka. Záväzky veriteľov banky, medzi ktorými je aj viac ako tristo jej zamestnancov, definitívne vyrieši až likvidátor, ktorého do tridsať dní vymenuje súd.
K 30. septembru 1999 predstavovala bilančná suma AG Banky 5,9 miliardy korún. Manažment banky síce avizoval očakávanie kladného hospodárskeho výsledku v tomto roku, nekorešpondovalo však so skutočným stavom v banke. Za prvých deväť mesiacov tohto roku dosahovala strata banky 308 mil. Sk, AG Banka však nevytvárala v požadovanom rozsahu opravné položky a rezervy, ktoré by banku stiahli ešte hlbšie do červených čísel. Výška primárnych zdrojov bola k polovici tohto roka 5,5 miliardy korún, viac ako pätinu z nich tvoril spomínaný termínovaný vklad fondu PSIPS, ktorý je dlhodobo v nútenej správe Harvardskej investičnej spoločnosti. Po začatí svojej činnosti AG Banka postupne prebrala pod svoju správu 1. marca 1998 organizačnú zložku Banky Haná, a. s. Brno, (so sídlom v Nitre) a k 1. septembru aj organizačnú zložku Moravia Banky, a. s. Frýdek Mýstek, (so sídlom v Žiline).
