stiku slovenských spisovateľov podľa kľúča, ktorým bola línia strany z roku 1984, oblečená do literárnovedných šiat. Až dnes vychádza nový a kompletný Slovník slovenských spisovateľov. Olomoucké vydavateľstvo Libri sa rozhodlo vydať takýto slovník ako súčasť svojej edície slovníkov cudzích literatúr a ako autora a zostavovateľa oslovilo profesora Valéra Mikulu. Dnes večer bude mať slovník vernisáž v bratislavskom Českom centre a pri tejto príležitosti sme požiadali Valéra Mikulu o rozhovor.

Ako vzniká takýto slovník?

"Pracovali sme úplne na báze dobrovoľnosti, bez akýchkoľvek inštitucionálnych pák. Z "ponukovej listiny" si autori vyberali heslá, ktoré boli schopní a najmä ochotní spracovať. Práca na slovníku nám trvala približne tri roky."

Venuje sa v ňom priestor aj mladej generácii? Akej mladej?

"Najmladším autorom v slovníku je Tomáš Horváth, narodený v roku 1971, mládenec, ale už takmer "starý". Pokúsili sme sa, pravdaže, zachytiť tvorbu nádejných tridsiatnikov, no keďže slovníky bývajú vždy o tom, čo bolo, nie o tom, čo možno bude, nemohli sme byť takí veľkorysí ako povedzme stolový Kalendár slovenských spisovateľov, ktorý už po niekoľko rokov v roku uvádza jedného žijúceho autora týždenne - a ešte po niekoľko rokov zrejme bude."

Českí literárni kritici vám vyčítajú, že v slovníku chýbajú mená ako Anna Horáková-Gašparíková, Ján Mlynárik či Dušan Slobodník. Myslíte si, že tieto mená do slovníka nepatria?

"Ide predovšetkým o slovník spisovateľov, čiže autorov textov s dominantnou estetickou funkciou: prozaikov, básnikov a tradične i dramatikov, i keď tu je text len polovicou cesty ku konečnému estetickému tvaru. Všetci ostatní - najmä literárni kritici a vedci, esejizujúci publicisti - sú v ňom len "trpení". Nechcel som, aby sa opakovala situácia z vami spomínanej encyklopédie, v ktorej sa ocitli dobreže nie všetci zamestnanci literárnovedných a literárnovzdelávacích pracovísk.

Niektorých literárnych kritikov ste však predsa len uznali za "spisovateľov".

"V slovníku sú najmä tí kritici, ktorí svojimi textami ovplyvňovali literárny proces, a literárni historici, ktorí podstatnejšie prispeli k zmene obrazu slovenskej literatúry. Napokon, okrajovo evidujeme aj spisovateľov pestujúcich žánre, ktoré vo väčšej miere zohľadňujú aj iné funkcie ako len ,čisto‘ estetické, autorov vecnej, populárnej a detskej literatúry. Preto publicistka a historička Anna Horáková-Gašparíková ani historik a editor Ján Mlynárik do tohto slovníka nepatria. To nie je v nijakom prípade hodnotenie ich práce, ale vymedzenie slovníka."

A Dušan Slobodník?

"Ten by v ňom vlastne mohol a tuším pôvodne aj mal byť, no keďže heslá boli vypracovávané na princípe dobrovoľnosti, pred ,neobsadeným‘ Slobodníkom dostal nakoniec prednosť niektorý z mladších beletristov."

A na druhej strane, nepatrí tam aj Egon Bondy?

"Egon Bondy zatiaľ podľa mňa nepochybne patrí do českej literatúry, i keď po novembri sa rozhodol žiť na ľavicovejšom Slovensku. Keďže však už začína písať aj po slovensky, nevylučujem, že časom môže byť Čechom ,ukradnutý‘. Na Slovensku žije - je tu doma - napríklad aj Lajos Grendel, ktorý má oveľa užšie vzťahy so súčasnou slovenskou literatúrou a slovenská literatúra s ním ako Bondy, a predsa sa v slovníku neocitol. Pri autoroch po roku 1918 už totiž jednoznačne uplatňujeme - tak ako vo všetkých literatúrach naokolo - jazykové hľadisko: pod slovenským spisovateľom sa myslí autor píšuci po slovensky."

Na príprave slovníka sa zúčastnilo 36 autorov. Akých?

"Sú to hlavne autori strednej a mladšej generácie, väčšinou zo slovakistických katedier slovenských vysokých škôl - najviac ich je z Katedry slovenskej literatúry Filozofickej fakulty UK v Bratislave - ale aj z Olomouca, Ostravy, Nového Sadu, z Ústavu slovenskej literatúry SAV a ďalších pracovísk. Pre mnohých táto skúsenosť bola vlastne prvou svojho druhu."

Neprekážalo vám to?

"Nie. Pravda, neoslovil som skúsených komunistických slovnikárov a historikov. Obraz slovenskej literatúry by predsa nemali narovnávať tí, čo ho roky krivili." ANDREA PUKOVÁ