BRATISLAVA (SME - mar) - Majitelia domácich zvierat, najmä psov, sa často obávajú, že ich miláčik, ktorý sa zatúla, bude hneď na ulici zastrelený. Ak sa však postupuje podľa zákona, takéto nebezpečenstvo nehrozí. Nebezpečenstvo voľného pohybu túlavých zvierat, ktoré boli často príčinami epidémií nákazlivých chorôb, si ľudia uvedomovali už dávno. Primitívnu ochranu vykonávali šarhovia, ktorí sa špecializovali na odchytávanie a zabíjanie túlavých zvierat. V súčasnosti veterinárnu asanáciu, teda odstraňovanie uhynutých zvierat v meste a odchyt túlavých, odbehnutých a stratených zvierat, musí podľa zákona o veterinárnej starostlivosti zabezpečiť obec alebo mesto. Samosprávy poverujú výkonom tejto služby súkromné firmy alebo občianske združenia a na postup pri výkone platia presné predpisy a smernice. Zákon o veterinárnej službe dbá prednostne o to, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia a života ľudí. Práva zvierat vymedzuje zákon o ochrane zvierat. Ten určuje, že každé chytené zviera musí byť najprv odborne vyšetrené, odčervené a zaočkované. Potom ho umiestnia do karantény, aby sa zistilo, či nie je choré. Dĺžku karantény určuje veterinár, spravidla to bývajú 3 týždne až 1 mesiac. Majiteľ strateného zvieraťa má teda šancu prísť a zviera si za poplatok vyzdvihnúť. Zvieratá, o ktoré nikto neprejaví záujem, sa musia presunúť do iných izolovaných priestorov, najčastejšie do útulku, ktorý by od karantény mal byť oddelený, aby sa predišlo kontaktu zdravých zvierat s chorými. Z útulku môžu byť zvieratá odovzdané novým majiteľom, prípadne tam môže dožiť. Ak ide o zviera choré alebo slabé, zákon povoľuje jeho bezbolestné usmrtenie injekciou. Nad veterinárnou asanáciou vykonáva dozor štátny úrad - veterinárne správy, ktoré kontrolujú kvalitu činnosti a odbornosť prevádzkovateľa. Ak pri kontrolách zistia nedostatky, ktoré nie sú odstránené ani po upozornení, môžu dať pokyn na odobratie povolenia.