nasledujúceho roka priblížiť k realizácii. Ide predovšetkým o spoločne požadované európske veliteľstvo pre leteckú dopravu s cieľom spoločného využívania veľkokapacitných lietadiel na budúce akcie mnohonárodných európskych ozbrojených síl v konfliktoch kosovského typu. Za podpory dvoch ďalších veľkých európskych štátov Talianska a Veľkej Británie by sa zodpovedajúci dokument mal dostať na program helsinského summitu koncom týždňa. Ďalším krokom smerom k vytvoreniu európskych ozbrojených síl rýchlej reakcie je požiadavka šiestich štátov, podieľajúcich sa vojenskými jednotkami na mnohonárodných zboroch Eurocorps, prevziať velenie nad silami KFOR v provincii Kosovo. Odsúhlasenie tejto požiadavky v Helsinkách by spolu s nutným súhlasom Spojených štátov v rámci NATO podľa prezidenta Chiraca predznamenalo "rozhodujúcu etapu" na ceste k európskej bezpečnostnej architektúre.
Kancelárovi Schröderovi sa vo francúzskej metropole dostalo jedinečnej cti: na rozdiel od Helmuta Kohla, ktorý sa v roku 1993 musel uspokojiť s príhovorom pred Senátom, dostal priestor vo francúzskom Národnom zhromaždení v Palais Bourboun. V prejave sa potom nečakane jasne prihlásil k francúzskej vízii "silnej Európy" a rovnocennému partnerstvu v rámci NATO s USA, čo na druhom brehu Atlantiku zaručene vyvolá celý rad otázok týkajúcich sa angažovania amerických vojenských jednotiek v Európe. Nie je to tak dávno, čo musel minister obrany Rudolf Scharping v americkom Senáte vysvetľovať zarytým republikánskym izolacionistom spoločný americko-európsky záujem o udržanie stability na starom kontinente. V tejto súvislosti sa špeciálne Nemecko ocitá v nepríjemnej situácii: na jednej strane podporuje rozširovanie EÚ a tým aj posúvanie zóny potenciálnej nestability ďalej na východ, no chce aj udržať v Európe americké vojenské jednotky. Nemecko je totiž jediným štátom v rámci EÚ, ktorý aj vyše päťdesiat rokov po porážke nacizmu nerozhoduje suverénne o obrane štátu. Navyše väčšina amerických zborov je sústredená práve na základniach v Nemecku, čo okrem iného prináša aj výrazný ekonomický zisk. Nasledujúce mesiace teda ukážu, do akej miery je práve Nemecko schopné pôsobiť v úlohe sprostredkovateľa medzi americkými a európskymi záujmami v citlivej otázke európskej bezpečnosti.
RICHARD MENCZER, Berlín
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
