Tieto kontá rozdelila komisia na štyri kategórie podľa toho, do akej miery je pravdepodobné, že patrili obetiam nacizmu. V prvej kategórii je 3191 zahraničných účtov, ktoré zodpovedajú mennému zoznamu obetí holokaustu. V druhej je 7280 účtov a ide o majetok osôb, ktoré žili v Nemecku alebo v krajinách okupovaných nacistami. Pravdepodobnosť, že tieto účty patrili obetiam nacizmu, je tiež vysoká, uvádza sa v správe. Tretia kategória obsahuje 30 692 účtov. Ich majitelia sídlili v Nemecku alebo v Taliansku. Nie je však vôbec isté, či tieto účty boli opustené (čiže spiace), alebo po dlhý čas nezákonne zablokované. Štvrtá kategória obsahuje 12 723 zahraničných účtov otvorených v rokoch 1939 - 1945. Účty nezodpovedajú zoznamom obetí nacizmu. Volckerova komisia ich napriek tomu zahrnula do tejto kategórie, pretože je pravdepodobné, že mali vzťah k obetiam Hitlerovho režimu.
Nezávislá komisia na čele s bývalým šéfom Federálneho rezervného systému USA Paulom Volckerom (na foto REUTERS) od mája 1996 pátra vo švajčiarskych bankách po opustených kontách obetí holokaustu. Touto úlohou ju poverili svetové židovské organizácie a Švajčiarsky zväz bankárov (ASB). Veľké švajčiarske banky sa v auguste minulého roka v New Yorku zaviazali, že obetiam, ktoré prežili holokaust, či ich dedičom zaplatia 1,25 miliardy dolárov, aby odvrátili hromadnú žalobu a hrozbu sankcií proti švajčiarskym bankám v New Yorku a inde. Konečné rozhodnutie o rozdelení tejto sumy medzi tých, ktorým by mala zákonne patriť, prináleží teraz newyorskému sudcovi Edwardovi Kormanovi.
