ým činom sa stáva až vtedy, keď škoda prevýši dvojnásobok minimálneho platu, teda ak zlodej naraz ukradne veci za viac ako osemtisíc korún. Ak je však hodnota nižšia, hodnotí sa len ako priestupok. Ak vtedy páchateľa pristihnú pri čine, policajti ho predvedú na policajnú stanicu a spíšu zápisnicu. Ďalší postup je, že obecný úrad začne priestupkové konanie. Zlodeja môže potrestať pokarhaním alebo pokutou do výšky dvetisíc korún. Obchodníci to považujú za nedostatočné. "Je to smiešne, snáď niekto neverí, že úradník z obecného úradu dostane z nejakého feťáka peniaze ," hovorí jeden z nich. Generálny riaditeľ sekcie vyšetrovania Jaroslav Ivor uznáva, že súčasná legislatíva nedokáže vytvárať žiaduci tlak na znižovanie drobnej delikvencie. Vedúci úradu ministerstva spravodlivosti Daniel Lipšic upozornil, že ak v priebehu priestupkového konania dôjde k recidíve, tak môže nastať prípad, že sa naplní podstata trestného činu. Vzápätí však pripustil, že v praxi sa to často nestáva. Riešením by podľa neho nebolo ani zníženie hranice, ktorá určuje, kedy sa krádež stáva trestným činom, lebo "by to ďalej zaťažilo už teraz preťažené súdy". Celkové škody spôsobené krádežami v jednotlivých obchodoch dosahujú ročne výšku aj niekoľko desiatok tisíc korún. Jeden živnostník neskrýva roztrpčenie: "Mesačne by som zarobil asi 20-tisíc korún, lenže priemere mi ukradnú tovar za 3- až 6-tisíc. Jeho hodnotu musím zdaniť. Ak niekoho chytím, privolaní policajti nemôžu urobiť nič a zlodej sa mi smeje do tváre. Zdá sa vám to normálne?" Riešenia hľadajú obchodníci sami. Niektorí zlodejov surovo zmlátia. Iný prístup zaujal minulý rok komárňanský Obchodný dom Ister, kde nainštalovali tabuľu s fotografiami zlodejov. Počet krádeží klesol o 60 percent.