Prieskumníci sú cvičení aj na prežitie v teréne za každých okolností. Keď idú na akciu, v prvom rade si ujasnia, do akého terénu idú, na ako dlho, o akú úlohu pôjde. Podľa ročného obdobia majú materiálnu prípravu, ak budú plniť bojovú úlohu, musia mať pozorovacie prístroje, výzbroj a zdravotnícky materiál. Samozrejmosťou sú prostriedky na získavanie vody. Keď idú prieskumníci do terénu na dlhší čas, vodu si berú so sebou. Na umývanie, pitie, ošetrovanie rán, nemôžu však brať hektolitre. Preto vodu získavajú priamo na mieste akcie. Napríklad po daždi zo stromov do nepremokavej látky chytajú dážď, ktorý filtrujú. Vodu z potoka upravujú tabletkami dikacit. Stravu si takisto berú so sebou, ale musia aj loviť - veveričky, zajace. Pri získavaní stravy nesmú byť hluční, nemôžu si niečo odstreliť. "To by už bol piknik, nie prieskum. Prieskum sa vyznačuje tým, že prieskumník musí všetko vidieť, ale nesmie byť videný," hovorí veliteľ roty hĺbkového prieskumu 1. prieskumného práporu kapitán Csaba Kádár. Zvieratká lovia prieskumníci do pascí, ktoré si pripravia vopred alebo vyrobia na mieste. Vypitvajú ich, uvaria, zahladia za sebou stopy. "Všetko záleží na druhu činnosti a na čase, ktorý vojaci majú. Samozrejme, aj na mieste, kam idú. V púšti nemôžu nastražiť pascu na medveďa alebo zajaca," pripomína C. Kádár. Ak idú prieskumníci do terénu na dlhší čas, berú si výstroj a výzbroj, s ktorými sú schopní prežiť dva až tri dni, ak tam skupina bude dlhšie, vopred sa dohodnú, ako sa im dopraví záložný materiál. Znamená to, že je vytýčené miesto zhodu, na ktoré v určený čas zhodia z lietadla materiál na padákoch. Prieskumné jednotky pôsobia nie v línii s dotykom protivníka, ale priamo v tyle protivníka. Ich hlavnou úlohou je zistiť všetko o protivníkovi, hlavne veliteľské stanovištia, spojovacie uzly, dôležité letiská. "Keď natrafíme na päť tankov, zahlásime to, udáme súradnice, v ktorých sa pohybovali, ale pre nás sú dôležitejšími cieľmi veliteľské stanovištia, letiská, kde je celé riadenie, logistika." Pri nocovaní sa používajú dva typy základní. Ľahká základňa, ktorá je pre dvoch, maximálne troch vojakov. Nad seba a okolo seba si prieskumníci pružinami natiahnu celtu. Ťažký typ základne vyžaduje viac improvizácie. Pred nasadením do skutočnej akcie prieskumníkom odoberú všetko, čo by ich prezradilo - mená, znaky, štátnu príslušnosť, prosto všetko. "Sú to vojaci nikoho. Keď ich nepriateľ chytí, platí nepísaný zákon, že lepšie je nechať si poslednú guľku pre seba. Ak padnú do zajatia, mučia ich a oni môžu prezradiť, koho vojaci sú. Ženevské konvencie hovoria síce niečo iné, ale aj lokálne vojny dosvedčili, že to nie je pravda. Mučí sa, sú rôzne tábory, kde takýchto zajatcov umiestňujú. Posledný príklad je z Čečenska, kde chytili dvanásť prieskumníkov," povedal Csaba Kádár. (rf)