Groznyj, ktorý ako pevnosť Groznaja založili na rieke Sunža v roku 1818 ruské cárske vojská, bol vždy skôr symbolom než skutočným hlavným mestom. Čečenským horalom viac prirástla k srdcu vysokohorská malebná obec Vedeno či starými strážnymi vežami obklopená dedina Itum-Kale. Preto do začatia ruskej agresie proti Čečensku v roku 1994 žila v Groznom značná časť Rusov. Samotné mesto s obrovským ropným závodom na letecké oleje a rafinériami pripomínalo stovky ďalších sovietskych priemyselných stredísk. V centre stáli typické stranícke budovy na čele s Ústredným výborom KSSZ a sídlom KGB, hlavná trieda niesla meno V. I. Lenina, ktorého socha krášlila i ústredné námestie. Kedysi presne na tomto mieste stál pomník krutého ruského dobyvateľa Kaukazu, generála Jermolova. Oboch "velikánov" Čečeni strhli a na torzo sôch vyvesili zeleno-červeno-bielu čečenskú zástavu. Zmenili i názvy ulíc a námestí. Namiesto mien komunistických vodcov sa na tabuľkách objavili mená tradičných kaukazských hrdinov, ktorí bojovali v 19. storočí proti cárskej armáde. Objavilo sa aj Námestie Cynthie Elbaumovej, americkej fotoreportérky, ktorá 22. decembra 1994 zahynula pod ruskou leteckou bombou.
Sami Čečeni si vymysleli veľa mystických povestí, ktoré sa všetky zhodovali v jednom - Groznyj raz zanikne po strašnej katastrofe. Najrozšírenejšia z predpovedí bola povesť o potope.
Rusi podnikli veľa neúspešných útokov a úplne obsadili Groznyj až v marci 1995. Stratili tisícky vojakov, len aby mohli na troskách prezidentského paláca generála Džochara Dudajeva vyvesiť ruskú štátnu vlajku. To už po meste nechodili ani české električky, ani maďarské autobusy. Groznyj pripomínal umierajúce mesto, centrum sa nápadne podobalo Drážďanom po 2. svetovej vojne. Konečný úder zasadili Groznému ťažké boje v rokoch 1996, keď povstalci dobyli mesto späť. Vyhnali ruskú armádu a usadili sa v polorozpadnutých domoch. "Sme tu len dočasne," hovorili poľní velitelia. "Nemôžeme žiť v ruských bytoch, kde je toaleta hneď vedľa kuchyne. Postavíme si nové mesto, podľa nášho vkusu." Strhli zvyšok prezidentského paláca a hotela Kaukaz a na ich mieste vybudovali fontánu a park. Hneď vedľa začali s pomocou tureckých firiem stavať najväčšiu mešitu, ktorá kedy v Čečensku bola. V roku 1997 premenovali Groznyj na "Džochar-Kala" (mesto Džochar) a s úsmevom navrhovali, aby si unikátne kulisy prenajal Hollywood na niektorý z katastrofických filmov. Najlepšie vraj o tretej svetovej vojne. Tí podnikavejší uvažovali o založení turistickej firmy, ktorá by Európanom sprostredkovala nezabudnuteľný zážitok - uvideli by, čo by ich čakalo v prípade 3. svetovej vojny. Než stačili veľkolepé plány realizovať, pomohla naplneniu starej povesti opäť ruská armáda. Trosky, ktoré v Groznom ešte zostali, začala systematicky na jeseň 1999 zrovnávať so zemou. Tie domy, ktoré si Čečeni stačili za dva a pol roka mieru obnoviť, sú systematicky ničené ako "zaručené vojenské ciele".
Po 11. decembri, keď ruská armáda oficiálne začne operáciu na likvidáciu rebelov v hlavnom meste, zostane z dosiaľ stojacich budov pravdepodobne len málo. Kedysi na brehu Sundže cárske Rusko po krvavých bojoch pevnosť vybudovalo, dnes ju demokratické Rusko zrovnáva so zemou i s ľuďmi, ktorí sa tam nikdy naozaj nenaučili žiť.
PETRA PRICHÁZKOVÁ,
Moskva, agentúra Epicentrum
