Dokumentárny film ako druh umenia na Slovensku vymiera, povedal na jar tohto roku režisér a vedúci Katedry dokumentárnej tvorby Vysokej školy múzických umení v Bratislave Dušan Hanák. Nebyť mladých talentovaných študentov, v ktorých vidí istú budúcnosť, bola by Hanákova diagnóza celkom neodvolateľná. Dokumentárnu tvorbu na Slovensku úspešne dodnes prezentoval iba jeho posledný film Papierové hlavy z roku 1996. Jedným z tých, ktorí vyvracajú víziu smrti slovenského dokumentárneho filmu, je mladý režisér Peter Kerekeš. Jeho absolventský film Ladomírske morytáty a legendy získal mnoho významných medzinárodných ocenení. Naposledy si z lipského festivalu dokumentárnych a animovaných filmov priviezol druhú cenu. Dokument o neznámej rusínskej kultúre na východe Slovenska nakrútil nádejný režisér v spolupráci s Českou televíziou.
O čom sú vaše morytáty a legendy?
"Sú to obrazy dejín dvadsiateho storočia v konkrétnej obci, tvorené príbehmi a legendami, ktoré sa tu dedia. Každý dejinný zlom je prerozprávaný ľudským osudom."
Ako vám to napadlo - film o legendách?
"Chystal som sa do rusínskeho kraja na výlet s manželkou. Nemal som vytypovanú konkrétnu obec, len som chcel urobiť film. A ani som nevedel o čom. Zavolal som bývalému starostovi Ladomírovej, pánu Kosťovi, a povedal som: Som študent réžie VŠMU, chcem nakrútiť film, neviem však presne o čom. A on ma zaviedol k dedinskému kronikárovi - môžete ho vidieť v prvej časti môjho filmu. Ten kronikár, inteligentný starší pán, mi zasa povedal: Darmo pôjdete za ľuďmi točiť film o histórii. Vymýšľajú si, prekrucujú, klamú. A ja som práve toto vzal ako základ pre film. Možno si naozaj vymýšľajú, prekrucujú, klamú, no je to minulosť ich očami, ich osobné dejiny. Ten film je obrazom subjektívnej histórie človeka, ako žil, čo vtedy cítil."
Ako reagovali ľudia?
"Väčšinou chceli rozprávať. Starí ľudia radi rozprávajú a veľa si pamätajú. Chcel som zachovať vo filme autentickosť, preto sú tam aj tí zatrpknutejší."
Zatrpknutejší?
"Napríklad tí, čo zažili päťdesiate roky."
Akým spôsobom ste zachovávali autentickosť?
"Je to rusínsky kraj a ja som chcel, aby ľudia hovorili po rusínsky. Vytvoril som akúsi konzervu spomienok obyvateľov jednej obce aj s pôvodným jazykom. Neverím, že rusínčina prežije ešte viac než jednu-dve generácie. Pokiaľ ide o zachovanie rusínskej identity, som dosť skeptický, ale mám priateľov, ktorí sú rusínskymi národnými buditeľmi."
Aké sú vaše ďalšie plány?
"Strihám a dokončujem film o Moste Márie Valérie. Mapuje storočie na príbehu mosta, ktorý zatiaľ ešte nie je hotový, ale dúfam, že keď bude môj film dokončený, už bude stáť. Nakrúcal som ho v čase, keď bolo okolo neho množstvo sporov."
Chcete sa dokumentárnemu filmu venovať aj popri svojom doktorandskom štúdiu na VŠMU?
"Tešil som sa, že budem mať s dvojročnou dcérkou Esterkou svoju materskú dovolenku, ale vyzerá to tak, že budeme s maželkou spoločne pracovať na jednom animovanom projekte. Pokiaľ ide o môj film Ladomírske morytáty a legendy, nie je ničím výnimočný, ale myslím si, že televízia by mala projekty podobného druhu vyrábať aspoň desaťkrát do roka, so slušnou materiálnou podporou a s dostatkom času na prípravu." JANA JURKOVIČOVÁ
(Autorka je spolupracovníčka SME)
