ROZŠIROVANIE - Očakáva sa, že popri "bezproblémovej" Malte dostane pozvanie aj Litva, Lotyšsko a Slovensko, ktorých pokrok EK ocenila v pravidelnej správe. Pozvanie Bulharska a Rumunska bude skôr gestom v súvislosti s ich angažovanosťou počas kosovskej krízy a následných ekonomických problémov.
Až doteraz držala EK prvú šesticu rokujúcich krajín pohromade - všetci sa museli prispôsobovať jednotnému tempu. Stratégiu kompaktného pelotónu teraz nahradí regata. Prodi túto stratégiu definoval ako "flexibilný vstupný proces, v ktorom pôjde každý kandidát svojou rýchlosťou a pokrok rokovaní bude závisieť len od politického a ekonomického progresu každého z 12 kandidátov".
V Helsinkách sa bude hovoriť aj o tom, či priznať titul kandidáta na členstvo pre Turecko. Kľúčový bude postoj Grécka, kde okrem susedských vzťahov vstupuje do hry aj otázka rozdeleného Cypru. Tureckú pozíciu ovplyvní aj prípad kurdského vodcu Öcalana. Prípadné odmietnutie by však znamenalo rapídne zhoršenie vzťahov s Aténami a posilnenie tureckého radikalizmu.
REFORMY - V Helsinkách by mala byť prijatá dohoda o stratégii reforiem EÚ, ktorých obsahom sa bude zaoberať nadchádzajúca medzivládna konferencia. Predpokladá sa, že konferencia vyvrcholí prijatím novej základnej zmluvy počas francúzskeho predsedníctva v II. polroku 2000. Súčasne platná amsterdamská zmluva obsahuje klauzulu, na základe ktorej rozšíreniu únie nad 20 členov musí predchádzať prijatie novej zmluvy.
BEZPEČNOSŤ - V súvislosti s posilnením jednotnej európskej bezpečnostnej politiky sa bude hovoriť o vytvorení asi 60-tisícovej vojenskej jednotky tzv. eurocorps, ktorá by mohla byť flexibilne nasadzovaná v krízových oblastiach. Európa ešte stále hľadá svoju bezpečnostnú tvár: kompromis medzi NATO, EÚ a Západoeurópskou úniou (ZEÚ) komplikuje to, že členstvo jednotlivých krajín sa prelína, ale aj dominantné postavenie USA v NATO. Prvým krokom bolo zvolenie Javiera Solanu - bývalého šéfa NATO a súčasného vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku - do čela ZEÚ.
ČEČENSKO - V sobotu by sa malo skončiť ultimátum, ktoré dala Moskva obyvateľom Grozného na opustenie mesta. Niektoré krajiny EÚ navrhujú, aby boli voči Rusku prijaté sankcie, ak nezmení svoju politiku v Čečensku. (jk)
