V prípade Bulharska ležia EÚ v žalúdku zastarané jadrové reaktory v Kozloduji a ďalší pokrok v hospodárskej reforme. Hodnotiaca správa komisie ocenila reformné úsilie Bulharska, zároveň konštatovala, že členstvo v EÚ je pre túto krajinu vzdialeným cieľom. Podľa dohody s EÚ z roku 1993 malo Bulharsko prvé štyri kozlodujské reaktory pre ich nedostatočné bezpečnostné parametre do roku 1998 vyradiť z prevádzky. Vláda v Sofii sa tomu bránila s poukázaním na problémy v zásobovaní elektrinou. V novembri ale uzatvorila Sofia s EÚ dohodu, že reaktory 1 a 2 uzatvorí do roku 2003, ďalšie dva do roku 2006. Dvere do EÚ by mohol Bulharsku pootvoriť pozitívny prístup Sofie pri náletoch NATO na Juhosláviu. Obdobný postoj ku kríze v Kosove a proeurópske zameranie má i stredopravicová vláda Radua Vasileho v Rumunsku. Obe krajiny sú ekonomicky najslabšími kandidátmi a málokto ešte pred pol rokom počítal s tým, že by im únia ponúkla začatie prijímacích rozhovorov. Rumunsko si tento rok v októbri vyslúžilo tvrdú kritiku komisie. Bukurešť musí rázne zreformovať systém starostlivosti o deti vrátane schválenia zákona, ktorým zriadi jeden zodpovedný ústredný úrad. Z troch pobaltských štátov sa vlani do "prvého" kola vstupných rozhovorov dostalo iba Estónsko. Litva má najviac starostí s jadrovou elektrárňou Ignalina. Vláda v septembri rozhodla, že do roku 2005 uzatvorí jeden z dvoch reaktorov, o druhom sa rozhodne do roku 2004. Lotyšsko bolo popri Slovensku v posudku EÚ najviac chválené aj za rýchle zlaďovanie legislatívy, komisii ale robí starosť postavenie ruskej menšiny v Lotyšsku. Malta požiadala o členstvo v únii už v roku 1990 a komisia na ňu vypracovala v roku 1993 kladný posudok. Labouristi v roku 1996 prihlášku do únie zmrazili, čo zvrátili až konzervatívci premiéra Edwarda Fenecha Adamiho po úspechu vo vlaňajších voľbách. Ostrovný štát disponuje rozvinutou trhovou ekonomikou, HDP na hlavu činí asi 13 000 dolárov, má nízku infláciu (2,8 percenta) a nezamestnanosť (5 percent). Dvestotisícová Malta neznamená pre EÚ veľký problém. Najzložitejšia je situácia v Turecku, ktoré sa v Helsinkách usiluje o status kandidáta. Krajina podala žiadosť o prijatie do EÚ už v apríli 1987, v decembri 1989 bola prihláška odmietnutá pre porušovanie ľudských práv, pre tureckú prítomnosť na Cypre, ale aj zlé hospodárske výsledky. V decembri 1997 na summite v Luxemburgu nebolo Turecko zaradené medzi krajiny, ktorým EÚ ponúkla "predvstupovú stratégiu". Ankara prerušila politický dialóg s Bruselom. Ak aj Turecko získa status kandidáta, nezačnú sa s ním rozhovory o pristúpení. Turecká vláda zatiaľ odmietla pozvanie na oficiálny obed na záver summitu s tým, že ho bude môcť prijať až vtedy, keď bude kandidatúra Turecka oficiálne uznaná. (ČTK, r)