MOSKVA (PRE SME - JAROMÍR ŠTĚTINA, PETRA PROCHÁZKOVÁ, agentúra Epicentrum) - Prezidenti Boris Jeľcin a Alexander Lukašenko podpísali včera v Kremli zmluvu o vytvorení zväzu Ruska a Bieloruska. Zatiaľ si oba štáty zachovávajú suverenitu. Zmluva obsahuje princípy vytvárania spoločného ekonomického a obranného priestoru vrátane zavedenia spoločnej meny do roku 2005. Lukašenko na slávnostnej recepcii vyhlásil: "Toto nie je posledná zmluva, ktorú s Borisom Nikolajevičom podpisujeme. Ešte podpíšeme dokument, ktorý od nás čakajú naše národy," čím myslel úplné spojenie oboch štátov do leta budúceho roku, keď sa končí Jeľcinovo volebné obdobie. "Keď sme boli sami, priamo som sa Borisa Nikolajeviča spýtal, či to stihneme," povedal Lukašenko a dodal, že jeho ruský náprotivok mu prikývol.
Podľa Lukašenka má už teraz vzniknúť "silná spoločná skupina vojsk, do ktorej bude patriť Moskovský vojenský okruh a ozbrojené sily Bieloruska". "Tieto sily budú fakticky brániť hranice Ruskej federácie od Rigy po Odesu," vyhlásil bieloruský líder a dodal, "okrem toho, z územia Bieloruska je fakticky možné kontrolovať celé teritórium za oceánom". V Bielorusku sú v súčasnosti dislokované rakety S-125 i S-300. Lukašenko tiež zdôraznil, že k zväzu treba "bližšie pritiahnuť Ukrajinu".
Lukašenko zjavne s nervozitou prežíval chvíle, keď Jeľcin stratil pri čítaní slávnostnej reči správny list papiera a po dlhom mlčaní pred televíznymi kamerami povedal: "To je koniec, alebo čo…" Potom sa zapotácal a pomocníci ho podopreli. "Naši potomkovia dôstojne tento krok ocenia," zakončil svoju reč po dlhej odmlke.
Moskva zdôrazňuje, že zmluva nie je namierená proti žiadnemu štátu a, ako zaimprovizoval pri svojom vystúpení Jeľcin, "dokonca ani proti Clintonovi nie". Negatívne ohlasy však už zazneli, a to nie zo zahraničia, ale z republík Ruskej federácie. Vplyvný denník Kommersat dokonca vo svojom úvodníku napísal: Ôsmy december 1999 môže byť začiatkom konca Ruskej federácie. Symbolické je, že presne pred ôsmimi rokmi 8. decembra 1991 boli v Bielorusku podpísané tzv. Bielovežské zmluvy, ktoré odštartovali rozpad ZSSR. Tentoraz sa ostro ozvali prezidenti ruských republík Tatarstan, Baškirsko a Ingušsko. Prezident poslednej z nich Ruslan Aušev jednoznačne vyhlásil, že bude pre Ingušsko požadovať rovnaké práva, ako budú mať Bielorusi. To by de facto znamenalo, že Ruská federácia sa zmení na konfederáciu a hrozilo by nebezpečenstvo, že niektoré subjekty sa z objatia Moskvy úplne vymania.
