sa pravdepodobne najviac prejaví na zdravotnom stave utečencov a iných zraniteľných skupín vrátane starých ľudí a stále vyššieho počtu osôb, ktoré si nemôžu dovoliť základné zdravotnícke a sociálne služby. Podľa Úradu vysokej komisárky OSN pre utečencov (UNHCR) je v Juhoslávii asi 740-tisíc utečencov a vysídlencov. Vo svojej predchádzajúcej analýze vypracovanej na základe oficiálnej štatistiky WHO uviedla, že vládne výdavky na zdravotníctvo zostávajú na stálej úrovni deviatich percent hrubého domáceho produktu, tento však od roku 1989 poklesol o 66 percent.
Zvýšenie cien a rozsiahle zhoršenie životných podmienok môžu podľa agentúry viesť k nedostatku dôležitých potravín, čo zrejme postihne imunitný systém ľudí, hlavne osôb umiestnených v preplnených a chladných priestoroch - čo je prípad kolektívnych utečeneckých stredísk a škôl.
