Tvorba Michala Kerna je výrazne osobitá, čo u slovenských umelcov veľmi často nenachádzame. Bezpodmienečná komunikácia diváka s tvorbou totiž nastáva nezávisle od generačnej či svetonázorovej príslušnosti. Táto danosť určite vyplýva zo skromnosti umelcovho diela, nielen z jeho všeobecnej platnosti. Skromnosť v tomto prípade znamená jednoduchosť, ktorá, na rozdiel od prebujnelosti výrazovo naliehavejších foriem, oveľa trvácnejšie znáša a nesie pravdivé myšlienky a hodnoty. Vystavujú sa najmä fotografie a kresby, záznamy akcií zväčša jedného účastníka a tu sa najjasnejšie zjavujú kontúry Kernovho svetonázoru, ktorý sa neuzatvára do sveta umenia a ani nepatrí výhradne do reálneho sveta - také je rozhranie akčnej tvorby.
Kern (1938 - 1994) žil a tvoril po celý svoj život v Močiaroch, ako všetky dostupné pramene všímavo podotýkajú - mimo umeleckých centier - a napriek tomu je suverénne v centre neoficiálneho umenia normalizačnej dvojdekády. Toto nepriaznivé obdobie praje izolácii súkromnej tvorby, čo bezvýhradne platí aj v tomto prípade. Nie náhodou sa orientácia na prírodu stane typickým prejavom odvrátenia pohľadu od oficiálnych galérií (s akumulovanou priemernou a tendenčnou tvorbou) a nie náhodou dnes máme dokumentácie tvorby, ktorá by sa v slobodných spoločenských podmienkach v takejto podobe pravdepodobne neobjavila. Avšak u Kerna, ktorého zaoberanie sa vzťahom človeka k prírode je trvalým atribútom tvorby, nejde o časovo určený azyl. Chápeme to ako krehké a nadľahčené, dotykové a predsa bezzásahové skúmanie, až možno porovnávanie. Takáto predstava má dve vyjadrovacie možnosti: ťarchu dominancie môže niesť človek alebo okolitý svet v dvojznačnej rituálnej pozícii iniciátora spomínaného bezkontaktného zásahu. Preto sa Kernovi podarilo byť človekom, ktorý rešpektoval rozhranie svojho miesta vo svete s umeleckou úctou, a umelcom, ktorý tvoril s veľkým talentom dať prírode a svetu ich skutočné rozmery.
Výber z autorovej tvorby, ktorý postihuje dôležité míľniky umelcovho prejavu, pripravila Zuzana Bartošová a vidieť ho možno do 13. decembra.
RICHARD GREGOR
(Autor je výtvarný kritik)
