istému národu, ale proti svetovému terorizmu, a potom ho s úctou vyprevadia do Viedne. S dlho očakávanou cestou šéfa európskej bezpečnostnej organizácie, ktorú - mimochodom - Rusko svojho času chcelo pasovať za garanta bezpečnosti na starom kontinente namiesto NATO, nemožno spájať veľké očakávania. Rusko síce na istanbulskom summite podpísalo dokument, ktorý víta úlohu OBSE pri politickom urovnaní vojny v Čečensku, nikdy to však nepovažovalo za záväzok. OBSE dostane na Kaukaze úlohu najskôr až vtedy, ak Rusko uspokojí svoje ambície.
Moskva na konci minulého týždňa okázalo zmiernila svoje ultimátum obyvateľom Grozného, pôvodne vyzývajúce, aby do soboty opustili mesto, pod hrozbou smrti. Množstvo vyhlásení - od tvrdenia, že ultimátum bolo určené bojovníkom, a nie civilistom, až po presviedčanie, že obyvatelia sú držaní ako živé štíty, a osobnú návštevu ministra pre mimoriadne situácie Šojgua "v teréne" - to všetko pôsobilo na Západ, možno i vzhľadom na Vollebaekovu cestu, dojmom zmeny ruskej taktiky. Rusi majú, pochopiteľne, obavy, aby neurobili chybu, ktorá by definitívne zničila starostlivo budovaný imidž "bezpečnostnej akcie", úplne inej, ako bola čečenská vojna v rokoch 1994-96, keď zahynulo v Čečensku 80 000 ľudí. Radi napríklad zdôrazňujú, že tú či onú obec či mesto oslobodili s pomocou miestnych obyvateľov. Aké pekné by bolo, keby civilisti z Grozného mesto dobrovoľne opustili ešte pred Vollebaekovým príchodom! Minister obrany Sergejev presviedča, že aj problém Grozného "vyriešia miestni obyvatelia", ktorí vraj - keď sa im trochu pomôže - presvedčia bojovníkov, aby mesto opustili.
Groznyj však bude zrejme iným problémom. Ľuďom v obkľúčenom meste tvrdia, že môžu odísť, a zároveň na nich hádžu bomby, objavujú sa správy o ostreľovaní kolón utečencov a braní mladých mužov na "previerky" do tzv. filtračných táborov. Keď sa v novembri v Istanbule dohodla misia šéfa OBSE na Kaukaze, sotva mohol niekto tušiť okolnosti, za ktorých prebehne. Istanbulská "úloha OBSE" sa stáva definitívne fraškou. BAŠA JAVŮRKOVÁ