Keď prišiel Landa pred pár mesiacmi so svojím muzikálom Krysař za slovenským divákom, bol prekvapený. Novinári vraj písali o tom, čo videli na javisku, a nezaoberali sa jeho osobou. A pritom ide o sústo naozaj lákavé: pôsobenie v radikálnej rockovej skupine Orlík, potom vlastná sólová dráha, tri albumy, kontakty s komunitou okolo thajského boxu, medzitým výmena niekoľkých nevraživých poznámok s kritikmi a spoluúčasť na albume s protidrogovou tematikou. Potom prišiel Krysař. A zdanlivé utíchnutie dohadov okolo Landovej osoby opäť ožilo. Význam libreta muzikálu, ktoré bolo najskôr akousi kritickou sebareflexiou minulosti, si médiá opäť vysvetlili po svojom. Aj preto mal Landa pred slovenskou premiérou Krysařa jedinú prosbu: "Sledujte, počúvajte, pozerajte sa pozorne na všetko - každé slovo, každý krok, ktorý sa bude diať na javisku. Až potom súďte." Bol vyslyšaný - slovenská verejnosť je príbehom Krysařa, príbehom, čo rozpráva o nenávisti, čo rozpútava peklo na zemi, nadšená. Dnes Landa pokúša šťastie opäť s hudbou. V týchto dňoch prichádza aj za slovenským poslucháčom s novým albumom Konec.
Koniec čoho?
"Pôvodne mala byť na albume aj pesnička s názvom Konec. Potom sa zdala priveľmi depresívna a text som prepísal. Názov sa mi však zapáčil. Koniec roka, storočia, tisícročia, ale zároveň aj začiatok nových vecí. Skrátka bilancia."
Chytajú vás miléniové nálady?
"Ani nie. Je tam jedna pesnička, ktorá je o zrážke planéty s asteroidom, ale nie je to v súvislosti s miléniom."
Jeden text ste nezaradili na album pre jeho depresívnosť. Ale celé vaše cédečko nevyvoláva príjemné sny. Myslíte si o sebe, že ste často človekom temnejších farieb a nálad?
"Vôbec. Depresiami netrpím. Iba mi neprekáža baviť sa o temných témach. Spievam o tom, o čom premýšľam."
Nikdy nenosíte ružové okuliare?
"Pozerám sa na svet tak, ako sa pozerám. Nerozmýšľam, či mám ružové okuliare, alebo nemám."
Je dôležitejší text či hudba?
"Je to tak päťdesiat na päťdesiat. Text je rožok, hudba je maslo a marmeláda. Suchý rožok vám väčšinou nechutí. A samotné maslo s marmeládou tiež veľmi nie. Ale to, čoho sa máte nasýtiť, je predsa len ten rožok."
To znie ako filozofia pesničkára.
"Asi áno. Celkom dobrá definícia je, že som moderný pesničkár."
Hovoríte o sebe, že nemáte rád koncerty, šoumenstvo. Ako potom robíte promo novému albumu?
"Všetku svoju energiu sústreďujem do jedného-dvoch mesiacov, keď album vzniká. Ak z celého roka mám venovať takejto intenzívnej prezentácii dva dni, dá sa to prežiť."
Vo vašom živote tvoria novinári vôbec zvláštnu kapitolu. Aký k nim máte vzťah?
"K českej novinárskej obci ten vzťah dobrý teda nie je. Sú však novinári, ktorých mám rád. Ale všeobecne to nie je nič moc. Akoby si novinári neuvedomovali, akú obrovskú moc majú."
Ako sa žije s vedomím dobre vykonštruovaného imidžu, ktorý si často žije nezávisle od vás?
"Už od 11. storočia sa hľadajú čarodejnice a pália ich."
Vy ste sa tak niekedy cítili?
"Samozrejme. Vždy treba niečo nájsť: táto peha, to je diablovo znamienko. Hľadanie diabla tam, kde nie je."
Povesť, ktorú získal Krysař v Čechách, sa na Slovensko nepreniesla.
"Bolo to pre mňa zadosťučinenie."
Je to v inej mentalite Čechov a Slovákov?
"Nie. To je všetko o mojej osobe."
ALEXANDRA TINKOVÁ
