e pod kratším názvom Centre Pompidou či Beaubourg sa stalo objektom posmeškov. Pestrofarebné trúbky a tunely ukrývajúce výťahy na fasáde budovy pripomínali ľuďom ropnú rafinériu, a nie dôstojný stánok pre skvosty umenia 20. storočia. Autori budovy v odvážnom štýle hi-tech Richard Rogers a Renzo Piano však na kontroverzné polemiky príliš nedali a len čakali, pokiaľ sa názory utrasú. Ich architektonické vízie boli vyslyšané a kritiky prekonané. Každý mesiac sa misky váh verejnej mienky viac prikláňali na ich stranu. V 80. rokoch sa už industriálna fasáda stala jednou z hlavných atrakcií Paríža. Svojich priaznivcov si získalo nielen stredisko samo, ale i pôvabné priestranstvo pred ním, ktoré sa stalo obľúbeným cieľom pouličných muzikantov, artistov a unavených turistov. Vzrastajúca sláva však paradoxne priniesla Beaubourgu problémy. Očakávaná návštevnosť 5-tisíc ľudí denne bola prekročená päťnásobne a poddimenzovaná stavba sa začala opotrebúvať. Október 1997 bol dátumom začiatku jej celkovej renovácie, ktorá stála 576 miliónov frankov a priniesla nielen nevyhnutnú technickú obnovu, ale aj nové usporiadanie celého strediska. Presťahovanie kancelárií administratívy do vedľajšej budovy poskytlo 8-tisíc metrov štvorcových navyše a rozšírilo tak celkovú plochu priestorov na siedmich podlažiach na 70-tisíc, ktoré sú využité na kultúrne účely. V Beaubourgu sú filmové sály, galérie pre deti, populárna knižnica, kaviareň, reštaurácie a priestory pre dočasné výstavy. Najznámejšie je 4. a 5. poschodie hostiace Národné múzeum moderného umenia, ktoré má 14 tisíc metrov štvorcových a prezentuje 1400 umeleckých diel, zatiaľ čo pred rekonštrukciou to bolo osemsto. Beaubourg sa tak po newyorskom Múzeu moderného umenia stal najväčšou galériou venovanou modernému umeniu na svete. O tom, že Beaubourg nič nestratil zo svojho čara, sa budú môcť prví návštevníci presvedčiť 1. a 2. januára 2000, keď budú dni otvorených dverí. Už vtedy sa začína výstavný program Beaubourgu, ktorý bude v znamení prezentácie súčasných prác mladých francúzskych umelcov pri príležitosti otvorenie múzea a pocty Renzovi Pianovi - jednému z autorov Beaubourgu. K najdôležitejším expozíciám roka bude patriť výstava P. Picassa, ktorá predstaví jeho kompletnú sochársku tvorbu, prezentácia multimediálneho umenia ako poohliadnutie sa po uplynulom storočí, pričom k bonbónikom bude patriť aj prvá retrospektíva francúzskeho fotografa Brassaďa, ktorá ho predstaví aj ako kresliara, sochára, zberateľa i básnika.

ĽUDO PETRÁNSKY ml.