Koncom päťdesiatych rokov zažiarili na americkom literárnom nebi spisovatelia židovského pôvodu, brooklynskí Newyorčania Norman Mailer, Philip Roth, Joseph Heller a Saul Bellow. Medzi nich patril aj syn ruských emigrantov Bernard Malamud (1914-1986). Začal písať pomerne neskoro - ako 38-ročný - a kniha Sebrané povídky je poslednou, ktorá bola vydaná počas jeho života. "Stal sa zázrak," povedal, keď v roku 1958 dostal cenu National Book Award za poviedku Kouzelný soudek - nájdete ju aj v zbierke Sebrané povídky. Jeho prvý literárny úspech sa vtedy skončil tým, že keď sa na slávnostnú večeru pripravenú na jeho počesť o pár minút oneskoril, čašník ho nevpustil, pretože pri stole už nebolo miesto. Príhoda, ako keby ju sám napísal. Päťdesiatpäť Malamudových poviedok je v zbierke zoradených podľa času svojho vzniku. Nepísal ich veľa, len asi štyri až päť za rok, najviac v šesťdesiatych rokoch. "Milujem rozkoš, ktorú poviedka ponúka. Jednou z nich je rýchla odmena. Nech už sa stane čokoľvek, stane sa to rýchlo." Malamudov talent bol zvláštny tým, že zaujal priamočiarym rozprávaním v čase, keď americké literárne špičky boli k takémuto typu písania skeptické. Mal v sebe oboje, realizmus i mágiu, a v jeho najlepších poviedkach - ako Mluvící kůň či Pták židák - je magický zvierací motív pevne zasadený v realistickom rámci, píše v doslove k výberu jeho zostavovateľ Robert Giroux, ktorý bol po celý život jeho redaktor a priateľ. Malamud zmenil na umenie to, čo zamladi počúval od ruských židovských prisťahovalcov, ktorí ešte mysleli v jidiš, aj keď už hovorili naučenou angličtinou. Majstrovsky zrekonštruoval dramatický život v židovských štetloch, v ktorých ruskí židia žili v segregácii pod permanentnou hrozbou pogromov a násilia. Jeho príbehy odohrávajúce sa v New Yorku sú variáciou základnej židovskej skúsenosti prenasledovania, v ktorej je zárodok holokaustu - antisemitizmu dovedeného do absolútnych dôsledkov - stále prítomný. Židovská skúsenosť je extrémna a nepochopiteľná, aj pre židov. Je vo večnom strachu Malamudových postáv z neistej budúcnosti, z malých tržieb, z konkurenčného obchodíka, ktorý sa jedného dňa možno objaví na konci ulice. Preto je Malamudov žid stále sám. Charakteristická titulná poviedka Pták židák je pravdepodobne zo všetkých najvtipnejšia. Českí prekladatelia so cťou prešli najväčším úskalím poviedok - brilantne zlomyseľnou imitáciou "yinglish", nevymazateľného slovanského židovstva v brooklynskej angličtine, ktorú americká kritika zvlášť oceňovala. Pták židák - Jewbird - vletí otvoreným kuchynským oknom do bytu pri East River a zmení sa na žida, ktorý hovorí jidiš. Vták je vítaný, ale odmieta zavrieť zobák. Valia sa z neho slová ako gevalt a pogrom. "Létám, ale také prchám. Před anty-semity." Akí antisemiti môžu prenasledovať vtáka? "Leckdo. Včetně orlů, supů a jestřábů. A sem-tam vám i nějaká vrána vyklove oči." "Cožpak ty nejsi vrána?" "Já jsem pták židák.“ ANDREA PUKOVÁ