Pri tvorbe tohto zákona spolupracoval aj generálny riaditeľ sekcie finančného trhu ministerstva financií Michal Horváth.

Novela zákona o kolektívnom investovaní môže spôsobiť zánik menších investičných spoločností. Bol to hlavný zámer tvorcov novely?

"Celkom s tým nesúhlasím. Pri tvorbe zákona sa v prvom rade zvažovalo, aby sa vytvoril zákon v súlade s právom a smernicami Európskej únie a aby bolo umožnené rozvíjať kolektívne investovanie v rámcoch, ktoré sú kompatibilné so zvyklosťami vyspelých západoeurópskych krajín. Predpokladáme, že Slovensko sa raz stane členom EÚ a chceme, aby právny rámec kolektívneho investovania bol kompatibilný s ich právom."

Každý, kto na základe verejnej výzvy bude zhromažďovať od občanov a iných subjektov ich finančné prostriedky a bude ich investovať do verejne obchodovateľných cenných papierov, sa bude musieť podľa tohto zákona pretransformovať na správcovskú spoločnosť, ktorej základné imanie bude minimálne 50 miliónov korún. Nezničí to takzvané nebankové subjekty, ktoré sľubujú občanom nereálne vysoké výnosy?

"Rozdeľme to. Transformácia sa bude týkať v prvom rade dnešných investičných spoločností. Je ich pomerne málo. Reálne túto činnosť vykonáva do desať firiem, ktoré majú nejaký reálny majetok v podielových fondoch. Spoločnosti okrem toho, že si budú musieť zmeniť názov, budú musieť navýšiť svoje základné imanie na minimálne päťdesiat miliónov korún. Je to v možnostiach týchto subjektov. V záujme ochrany investorov je päťdesiat miliónov primeraná suma aj z hľadiska predpokladov na výkon takýchto náročných činností. Tu problém nebude, konzultovali sme to aj s Asociáciou investičných spoločností a tá k tomu nemala zásadné výhrady. Druhá vec je prispôsobenie sa takzvaných nebankových subjektov. Tento zákon kladie určité prekážky ich činnosti, ktorá je podľa mňa doteraz totálne liberálna. Takéto liberálne prostredie vytvára priestor aj pre pôsobenie vyslovených podvodníkov, ktorí neinvestujú, ale už peniaze zhromažďujú za účelom defraudácie. Tieto spoločnosti sa budú musieť prispôsobiť zákonu. Otázkou je, čo bude s tými, ktoré už nejaké peniaze vyzbierali a budú sa musieť prispôsobiť tomuto zákonu alebo sa zrušiť likvidáciou. Je to otvorená otázka a bude závisieť od konkrétnych subjektov. V tých prípadoch, kde sú firmy založené na pyramídovom efekte, že výnosy sa vyplácajú z vkladov nových klientov a reálne sa majetok nezhodnocuje, to urýchli krach."

Myslíte si teda, že v prvom polroku budúceho roku dôjde po prijatí tohto zákona ku krachu viacerých podobných subjektov?

"Áno, určite. Verím, že ten krach, ktorý je nevyhnutný, sa týmto spôsobom urýchli za predpokladu, že si nenájdu nejakú cestičku, ako obchádzať zákon, aby mohli zbierať ďalšie prostriedky."

Zákon síce zabraňuje pôsobeneniu týchto subjektov do budúcnosti. Čo v prípade, ak sa spoločnosť pretransformuje na akciovú spoločnosť a vyberanie peňazí bude formálne deklarovať ako predaj svojich vlastných akcií?

"Na tento prípad sa zákon nevzťahuje. Touto problematikou by sa mal zaoberať Obchodný zákonník. Zákon o kolektívnom investovaní nie je komplexným riešením nebankových subjektov, on to iba napomáha."

Čo však s novozaloženými akciovými spoločnosťami, ktoré vo svojej činnosti na základe pyramídového efektu budú pracovať ďalej a de facto tento zákon obídu?

"Áno, zatiaľ to môžu robiť. Nehovorme však, že budú tento zákon obchádzať. Ak budú chcieť fungovať na základe tohto systému, samozrejme, môžu. Tu by som chcel upozorniť na to, že podľa zákona o cenných papieroch, ak niekto vydáva viac ako tisíc kusov akcií, musí ich vydať ako verejne obchodovateľné so všetkým, čo z toho vyplýva. Na to potrebuje povolenie ministerstva financií. Dnes sa to obchádza tak, nechcem menovať konkrétne firmy, že sa vydá 999 kusov akcií, potom ďalších 999 a stále dookola. Pripravujeme už rekodifikáciu zákona o cenných papieroch, aby sa to tak ďalej nedalo robiť. Budú musieť ísť už cez iné predpisy, ktoré sa budú týkať vydávania akcií."

Aký počet správcovských spoločností bude podľa vás na základe novely ďalej pôsobiť?

"Ostane taký, aký je dnes, to znamená do desať. Možno však rátať aj s tým, že by sa časom mierne zvýšil, ale to už hovoríme o inom fenoméne, o zahraničných investičných spoločnostiach. Nebudem hovoriť mená týchto spoločností, no ministerstvo financií dostáva čím ďalej tým viac žiadostí od zahraničných investičných spoločností na schválenie predaja ich cenných papierov na území Slovenskej republiky. Tých žiadostí už bolo schválených päť, aj keď predaj sa ešte reálne nerozbehol. Obávam sa, že zahraničné spoločnosti v krátkom čase budú na trhu dominovať. Mám na to dva hlavné dôvody. Obyvateľstvo našim firmám, možno s jednou výnimkou, príliš nedôveruje. Je to na základe všetkých káuz, ktoré tu boli s investičnými fondmi alebo kapitálovým trhom. Druhá vec je, že zahraničné spoločnosti aj s niekoľkostoročnou históriou sú oveľa hodnovernejšie ako domáce subjekty s jedno-dvojročnou históriou. Ďalšia vec je, že drobní investori budú viac veriť subjektom, ktoré investujú ich peniaze na vyspelých kapitálových trhoch ako na našom nefungujúcom."

Čo teda prinesie táto novela občanom?

"Zákon eliminuje všetky malé firmičky s nedostatočným kapitálovým alebo personálnym vybavením. Vytvorí prostredie štandardného kolektívneho investovania, ktoré nebude také rizikové, ako je dnes, ale bude porovnateľné s rizikom vo vyspelých ekonomikách. Tým sa občanom vytvorí možnosť pomerne bezpečne si ukladať prostriedky aj iným spôsobom ako len v bankách."

MAROŠ BAĽO