"Ježiš bol Palestínčan. Áno, palestínsky Žid, ale predsa len Palestínčan," vyhlasuje kanonik v anglikánskom chráme svätého Juraja v Jeruzaleme Naim Atík, ktorý sa označuje za kresťana, Palestínčana, Araba a Izraelčana súčasne. Ako sa blíži nové milénium, palestínski kresťania vo svojej filozofii známej ako palestínska teológia oslobodenia dávajú do spojitosti Písmo sväté a svoju vlastnú historickú, geografickú a sociálnu skúsenosť. Prezident palestínskej autonómie Jásir Arafat pred štyrmi rokmi vyvolal údiv, keď v Betleheme, uctievanom ako Ježišovo rodisko, tvrdil, že Ježiš bol Palestínčan.
"Ježiš bol utečenec a žil za okupácie. Ak bude vysvetľovaný takto, stane sa vzorom pre vieru. Môžem sa potom od neho učiť, ako zvládať život za okupácie, aký tiež žijem," hovorí Atík, ktorý hnutie vytvoril a rozvíja ho. Atík, ktorý získal vzdelanie v USA, mal jedenásť, keď v roku 1948 židovskí vojaci prinútili jeho rodinu opustiť domov neďaleko mesta Tiberias na brehu Galilejského jazera. V tom roku počas vojny, ktorá viedla k vytvoreniu izraelského štátu a palestínskeho utečeneckého problému, desaťtisíce Palestínčanov utiekli alebo boli vyhnané zo svojich domovov.
Postoj ostatných k snahám 50 000 kresťanských Palestíncov v Svätej zemi znížiť význam spojitosti Ježiša so Židmi a prerobiť jeho identitu v ich vlastnom svetle je ostražitý. "Označovať Ježiša za Palestínčana je neskryté politické využívanie," tvrdí David Parsons z kresťanskej sionistickej organizácie International Christian Embassy so sídlom v Jeruzaleme. "Ježiš bol Žid a zapadal do rabínskeho judaizmu. Termín Palestínčan sa v prvom storočí nepoužíval a všetko, o čo tu ide, je dovolávať sa zahraničnej podpory pre palestínsku vec."
Teológia oslobodenia nie je nič nové pre kresťanov v treťom svete, ktorí už roky využívajú biblické motívy zasľúbenej zeme, spásy a posilnenia utláčaných ako vzory pre svoju vlastnú situáciu. "Teológia oslobodenia vznikla pred 20 rokmi v Latinskej Amerike s úmyslom vytvoriť sociálne, národné a antiimperialistické hnutie založené na katolíckej teológii," poznamenáva šéf latinskoamerického oddelenia telavivskej univerzity Zvi Medin. Jej palestínska podoba se objavila len na začiatku tohto desaťročia, pestuje ju ekumenická škola Sabíl (arabský výraz pre prameň), založená Atíkom v arabskom východnom Jeruzaleme a s pobočkami v Severnej Amerike a Európe. Aj keď nie sú k dispozícii žiadne spoľahlivé údaje o počte ich prívržencov, Atík hovorí, že teológia sa šíri, a to vďaka významu svojho posolstva.
"Palestínska verzia je jedinečná, pretože tu ide o tú istú zem, tých istých ľudí ako v Biblii," podotýka Atík. Zdôrazňuje, že "boj za spravodlivosť a mier" teológie oslobodenia prekračuje náboženské hranice. Odmieta aj obvinenia, že interpretácia náboženských textov zameraná na Palestínčanov je politický pokus zmocniť sa Biblie a dejudaizovať ju. Aj keď kresťanstvo je riadiacou zásadou jeho viery, Atík hovorí, že nie náboženstvo, ale medzinárodné právo musí priniesť riešenie dvoch štátov, ktoré pokladá za odpoveď na izraelsko-palestínsky konflikt. "Keď doň vnesieme Boha, stane sa časťou problému," hovorí. "Ale On nás, Židov a Pa- lestínčanov, spoločne umiestnil na túto pôdu. Teraz musíme nájsť spôsob, ako žiť jeden s druhým."
(REUTERS, ČTK)
