"Výstava chce podať čiastočný, no dúfam, dostatočne reprezentatívny prehľad o umení v štátoch strednej Európy za posledných päťdesiat rokov. Chce sledovať jeho vývoj, štýlové premeny, na ktoré zase vplývali premeny politické. Vo svojej koncepcii som chcel prezentovať takých autorov, ktorých diela určovali aktuálne výtvarné pohyby v jednotlivých štátoch a zároveň svoju dobu presahovali a kontinuálne pokračovali v ďalších vývinových obdobiach," naznačil svoju koncepciu výpravnej výstavy s názvom Aspekty/Pozície umenia strednej Európy v rokoch 1949 - 1999 jej generálny kurátor Lórand Hegyi, ktorý je zároveň riaditeľom Múzea moderného umenia vo Viedni. "Je to jednoznačne najvýznamnejšia udalosť nášho múzea, ktoré touto aktivitou uzatvára dvadsiate storočie a snaží sa naznačiť svoje ambície v storočí nasledujúcom. Myslím, že predložená rekapitulácia ponúka zároveň priestor na hodnotenie a polemiky zo strany odborníkov i širokej verejnosti. Ak sa nám to podarilo, sme spokojní." Výstava, ktorú včera sprístupnili v priestoroch Múzea moderného umenia v Palais Liechtenstein a Múzeu 20. storočia, predstavuje viac ako dvesto diel od 170 umelcov pochádzajúcich z desiatich štátov strednej Európy: Rakúska, Českej republiky, Slovenska, Maďarska, Poľska, Juhoslovanskej zväzovej republiky, Chorvátska, Slovinska, Bosny a Hercegoviny a Macedónska. Slovenskú kolekciu kurátorsky pripravila riaditeľka Zbierky moderného a súčasného umenia NG v Prahe K. Rusnáková, ktorá prezentuje trinástich výtvarníkov - Milana Dobeša (1929), Rudolfa Filu (1932), Stana Filka (1937), Daniela Fischera (1950), Jozefa Jankoviča (1937), Júliusa Kollera (1939), Alexa Mlynárčika (1934), Ilony Németh (1963), Romana Ondáka (1966), Petra Rónaia (1953), Rudolfa Sikoru (1946), Laca Terena (1960) a Janu Želibskú (1941). "Samozrejme, nemôže ísť o vyčerpávajúci, celoplošný pohľad na slovenské výtvarné umenie za uplynulých päťdesiat rokov," povedala pre SME K. Rusnáková. "Spolu s českým kolegom J. Ševčíkom sme dostali len miesto pre tridsiatich umelcov, navyše, boli tu aj limity priestorové. Generálny kurátor L. Hegyi bez korekcií akceptoval môj výber, ktorého stratégiou je prezentovať diela kľúčových umelcov reagujúcich na vysokej výtvarnej úrovni na aktuálne dobové tendencie. Zároveň som však, najmä pri skôr narodených umelcoch, zdôraznila fakt, že ich diela neboli len aktuálnym výsledkom doby, ale dodnes zostali sviežimi a inšpiratívnymi pre celý vývoj slovenského i stredoeurópskeho umenia. Ak by som mala hovoriť o strategickej linke, tak som sledovala koncept 60. rokov, 70. a nakoniec 80. a 90. rokov. Myslím si, že konceptuálne princípy uvažovania boli v slovenskom umeleckom prostredí dosť výrazné, pričom sa podarilo udržať ich v kontinuálnej podobe." Samotný princíp expozície, ktorá potrvá do konca februára roku 2000, je založený na viac-menej chronologickom postupe. "Domnievam sa, že postavenie expozície na samostatných blokoch národných kolekcií by nebolo natoľko inšpiratívne, ako v prelínaní sa jednotlivých tradícií. Pôdorys stredoeurópskeho umenia sa tak stáva pre diváka zrozumiteľnejším a hádam aj zaujímavejším," dodal L. Hegyi, ktorý vo svojej koncepcii počítal aj s mimovýtvarnými prejavmi. Okrem odborných diskusií o rámcových témach týkajúcich sa problematiky výtvarného umenia strednej Európy to budú literárne prezentácie (Slovensko budú zastupovať M. Haugová a J. Litvák), koncerty klasickej hudby a prehliadka národných kinematografií zúčastnených krajín - od D. Hanáka premietnu poetický dokument Obrazy starého sveta a rovnako medzinárodne ocenený film M. Šulíka Záhradu.
ĽUDO PETRÁNSKY ml., Viedeň
