Anna Vasiljevna sa odvážne predrala radom voličov a povzdychla si: "Čo sú to za voľby, keď tu nemajú ani poriadne prepisovačky." Potom si lacné pero, ktoré jej požičal člen volebnej komisie, nenápadne strčila do vrecka. Okolo poludnia sa prepisovačky minuli a začali vznikať rady pri kabínkach.
Podlhovastá volebná miestnosť v pätnásťtisícovom podmoskovskom mestečku Rublevo pripomínala včera autobusovú stanicu pred začiatkom víkendu. Zástupy dôchodcov v tlačenici na okenných parapetoch narýchlo vyplňovali volebné lístky. "Ako si hovorila to meno, Nasťa," kričí sedemdesiatročná Anna Vasiljevna Tichonovová na jednu z troch spoločníc. "Lužkov, Lužkov, hovorím ti to už tretíkrát," odpovedá nahnevaná susedka. "Toho beriem ako starostu Moskvy a do dumy zaškrtnem komunistov." V pokojnom malomeste dvadsať kilometrov od Moskvy sú voľby veľkou udalosťou. Rady nastrojených dôchodcov i rodín s malými deťmi prúdia do volebnej miestnosti v neďalekej škole a vymieňajú si dojmy. "Iste, to je každého vec. Voliť môžete, koho chcete, hlavne každý za seba," prehodí fúzatý päťdesiatnik k skupine stareniek na čele s Annou Vasiljevnou. Tie už majú v kandidátkach pre Štátnu dumu jasno. "Za komunistov bolo lepšie, to vie každý," hovorí rozhodným hlasom Annina kamarátka Nadežda Korbunovová. "Dôchodky boli slušné, v krajine bol poriadok a pokoj. Teraz sa to nedá vydržať," rozhorčí sa. Nadeždine spoločníčky súhlasne pokyvujú hlavou.
VŠETCI KRADNÚ, NIEKTO ROBÍ
Za kandidáta na starostu Moskvy, ktorý sa v hlavnom meste a okolí volí súbežne s poslancami parlamentu, si rublevská štvorka dôchodkýň vybrala doterajšieho starostu Jurija Lužkova, kandidujúceho za volebný blok Vlasť-Celé Rusko. Komunistka Anna Vasiljevna v tom nevidí rozpor. "Neviem, koho iného by som mala voliť. Všetci kradnú, ale tento aspoň niečo robí," odpovedá.
S volebnou procedúrou si v rublevskom okrsku č. 2567 nikto ťažkú hlavu nerobí. Ľudia vypĺňajú volebné lístky na chodbe či na oknách, radia sa jeden s druhým, tlačia sa do kabín po štyroch a členov volebnej komisie to nevzrušuje. "Ľudí je veľa, tak s tým nič nemôžeme robiť," hovorí usmievavý predseda komisie. "Lužkov a jeho strana. Tí už niečo dokázali. Mladí sa musia ešte veľa učiť," hovorí zamĺknutý tridsiatnik, ktorý prišiel do volebnej miestnosti so ženou a s malým dieťaťom. Jeho rázna blonďavá manželka stavila na iného koňa. "Volím ‘Ruské ženy‘. Chlapi nikdy nič nedotiahnu do konca," hovorí rezolútne. "Pozrite, čo s našou krajinou urobili. Už toho máme dosť. Treba im moc zobrať," povedala a vyhnala muža na ulicu dávať pozor na sánky.
VOĽBY LÁMU REKORDY
Podľa riaditeľa ruskej centrálnej volebnej komisie Alexandra Vešnjakova prebiehalo parlamentné hlasovanie vo väčšine ruských miest a obcí bez väčších problémov. Ústredný volebný štáb dokonca zaznamenal pár rekordov. V dedine Lagumskaja na ďalekej Čukotke navštívilo volebný okrsok 100 % voličov. Zlé jazyky tvrdia, že za to môžu predovšetkým problémy s kúrením, ktoré Ďaleký východ túto zimu sužujú. Pri urnách je aspoň teplo.
Voliť sa mohlo i vo vyšetrovacích väzbách. V moskovskej vyšetrovacej väzbe Matroskaja Tišina zaznamenali podľa médií nebývalý záujem. Väčšina z chovancov sa ale podľa riaditeľa väznice chcela iba prejsť. Časť z nich vzala hlasovanie ako osobitnú formu protestu. "S mnohými politickými kandidátmi máme podobné osudy. Tak im chcem dať aspoň najavo solidaritu," vyhlásil sarkasticky do televíznej kamery jeden z podozrivých.
TU BUDE PORIADOK
Pri zamrežovanom vchode do dvora školy v luxusnej moskovskej štvrti Krylackoje zastavuje všetkých novinárov menší chlapík so slúchadlom v uchu. Kto nemá zláštne novinárske povolenie na nakrúcanie ruského prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý tu bude voliť, nesmie dovnútra. Na otázky novinárov, o aké priepustky vlastne ide, odpovedá chlapík z ruskej tajnej služby sucho: "Predtým to nebolo, teraz to je. Nové poriadky. Tak si zvykajte." Hlúčik jeho kolegov chvíľu rezolútne vyháňa všetkých "nepohodlných" novinárov z priestranstva pred školou. „V Dánskom kráľovstve si robte, čo chcete, tu máme poriadok," vyprevádza jedného z tajných spravodajcov dánskeho denníka Politiken. Na priestranstve okolo školy sa rozmnožujú rady policajtov so samopalmi i ostreľovačov v čiernych kombinézach. Z neďalekej cesty odbočila kolóna tmavých Mercedesov s čiernymi nepriehľadnými sklami, sprevádzaná niekoľkými vojenskými autami. Železná brána školy sa rýchlo otvorila a dobre naladený ruský prezident v baranici po chvíľke pomaly vystúpil po schodoch do volebnej miestnosti. Všetci čakali na to, či tradične nezakopne alebo neprenesie niečo zo studnice ruského humoru. Nestalo sa tak. Jeľcin v sprievode manželky úspešne vhodil lístok do urny a vyhlásil, že dúfa, že duma sa bude konečne zaoberať prijímaním zákonov."
PRE SME - JOSEF PAZDERKA, Moskva, agentúra Epicentrum