Košický rodák (18. marca 1974) z Dukly Banská Bystrica v ankete Športovci Slovenska ako jeden z trojice - spolu s plavkyňou Martinou Moravcovou a motorkárom Jaroslavom Katriňákom - získal body zakaždým od vzniku samostatnej SR 1993. V roku OH v Atlante ‘96 skončil na 3. mieste, v mimoriadne úspešnej vlaňajšej sezóne sa posunul na 2. priečku a tohto roku sa dočkal prvenstva. Ako jediný zo športovcov sa objavil na všetkých 123 anketových lístkoch, šesťdesiati ho zaradili na prvé miesto. S úsmevom sa preniesol cez trápnu chybu v mene v oficiálnom bulletine podujatia (Gonczi) a potom na sobotňajšom slávnostnom vyhlásení Športovca Slovenska ‘99 v Rusovciach trpezlivo odpovedal na otázky.
Vyhrali ste všetky najdôležitejšie svetové súťaže, na majstrovstvách Európy a vo Svetovom pohári. Dva razy ste vo vzduchovke nastrieľali absolútnych 600 bodov. Získali ste desať medailových pozícií, z toho sedem zlatých a tri strieborné. Jednako, čakali ste prvenstvo v domácej ankete, alebo vás to príjemne prekvapilo?
"Aj keď sa neuskutočnili majstrovstvá sveta, mám za sebou vskutku výborný rok. Popri malokalibrovke 3 x 40 som sa presadil aj vo vzduchovke, a tak som špičkové umiestenie očakával. Rozmýšľal som aj nad tou skupinou novinárov, ktorí neboli presvedčení o tom, že by som mal byť prvý. Pokúsim sa ich výsledkami presvedčiť na budúci rok."
Čo vám v roku 1999 prinieslo najväčšiu radosť?
"Šesťsto bodov v streľbe zo vzduchovej pušky, ktoré som prvý raz nastrieľal 20. februára v Bratislave. Superpocit. Sám seba som prekvapil, keď som to dokázal. Priznám sa ani jedna medaila z tých, čo som doteraz získal, sa šesťstovke nevyrovná. Šesťdesiat výstrelov - všetky do desiatky. Strelectvo je šport o hraniciach ľudských možností, 600 bodov je vrchol."
Čo vás v tomto roku ešte potešilo?
"Keď som v novembri v Záhrebe zo vzduchovky druhý raz nastrieľal 600 bodov… To v kariére nedosiahol žiadny strelec na svete."
Nepatríte medzi emotívne typy, avšak prvenstvo na marcových ME v Arnheme v streľbe zo vzduchovky vás trochu zobralo. Spomínate si?
"Boli sme štyri či piati, čo mohli vyhrať. Rozhodovala jediná rana. Keď mi tréner oznámil, že som vyhral, vyhŕklo zo mňa šťastné: Yes! Vravím, že tie preteky ma pripravili o päť rokov života. Vo finiši vypätie stúpalo, tep sa zvyšoval, flinta v tej chvíli akoby ku mne ani nepatrila. Ale zvládol som to."
Upísali ste sa športu, ktorý je neobyčajne ťažký na psychiku. Aká je vaša filozofia?
"Viera v Boha, pozitívne myslenie."
V poslednom čase sa objavili správy o vašom zhoršujúcom sa zdravotnom stave. Neznepokojuje vás to?
"Už dávnejšie strieľam s okuliarmi - a nie zle. Ale vážne: lekári majú námietky, že nenosím okuliare aj v bežnom živote. Kazí sa mi zrak. Tvrdia, že som typ človeka, ktorý po rokoch športovej činnosti vníma okolie len jedným okom. Pravé, takzvané vodiace, mám oslabené. Oči by mali vykompenzovať okuliare s rôznymi dioptriami. Poznám z minulosti viacero úspešných strelcov s okuliarmi, tak prečo by som nemohol byť úspešný aj ja?"
Športovec roka na Slovensku by mal mať špičkové podmienky na prípravu. Viete si predstaviť, v čom by sa dali zlepšiť?
"Zo stránky materiálneho zabezpečenia je všetko v poriadku. V sociálnej oblasti by sa všeličo dalo robiť kvalitnejšie. Nie som však futbalista ani hokejista, a tak s klubovými funkcionármi sa o byte, aute a vyššom plate môžem akurát tak porozprávať."
Budúci rok je olympijský. Máte už absolútny rekord vo vzduchovke. Na čo sa zameriate?
"V Sydney budem preferovať štandardnú malokalibrovku a vzduchovku. V disciplíne 3 x 40 rán je maximum 1200 bodov pre mnohých pretekárov demagógia. Verím však, že raz v živote príde taký deň, keď sa dobre vyspím a strelím to. A ak nie, tak aspoň si môžem povedať, že som sa o rekord pokúsil. Doteraz som sa k absolútnu priblížil na 15 bodov. Najlepšie by bolo, keby mi rekord vyšiel na olympiáde. A keď nie na tej najbližšej, tak na ďalšej."
ONDREJ GAJDOŠ
