Dvadsať esejí o priestore medzi Dunajom a Tatrami v toku času dvadsiatich storočí, každému storočiu bez rozdielu množstva a dramatickosti udalostí venovaná jedna esej v rozsahu čosi vyše dvoch strán a niekoľko stoviek fotografií a dokumentov a hmotných pamiatok - aj takto sa dá pútavo zaznamenať história krajiny na sever od povestného Limes Romanus, rímskeho opevnenia, ktoré bolo súčasne na začiatku tohto letopočtu hranicou Rímskej ríše i o devätnásť storočí neskôr prirodzenou hranicou československého štátu, ktorý v sebe obsiahol názov dovtedy neznámeho etnika, vystupujúceho z anonymity, aby na dvakrát v tom poslednom dvadsiatom storočí absolvoval skúšky dospelosti. Noblesný projekt, druhý v poradí z troch (prvým v edícii Poklady Slovenska sprístupnené bolo v roku 1998 Slovensko - verš v básni Európa, tretím má byť Zrkadlenie, obraz Slovenska cez najvýznamnejšie osobnosti slovenských dejín, kultúry a politiky), zobrazuje v nadštandardnej skratke hlavné udalosti, postavy i výsledky činnosti ľudí obývajúcich tento priestor v strede Európy spôsobom, aký nebýva častý a aký skrýva v sebe nemálo úskalí. Na tento projekt však nemožno hľadieť cez prizmu historiografickej komplexnosti - autorovi esejí Dušanovi Kováčovi sa však podarilo uchopiť to hlavné, čo slovenskú krajinu počas dvadsiatich storočí charakterizuje, to pomalé, postupné, vytrvalé posunovanie vpred, pretože inak sa na zlome veľmocenských a civilizačných záujmov, na línii dotyku s vyspelejšími i agresívnejšími etnikami azda ani nedá, ak má spoločnosť prežiť, ak má od svojich predkov i dobyvateľov prevziať historicky progresívne podnety a s regresom sa vyrovnať s jeho postupným strávením či odmietnutím, len čo to bude možné (?) bez existenciálneho ohrozenia, ako naposledy v rokoch 1848, 1918, 1944 i 1989, či aj 1998. Spoločnosť i jednotlivec však nežili len ako trpný subjekt dejín, svojou každodennou ubíjajúcou činnosťou na brehu rieky či na poli alebo v kováčskej dielni, i zdanlivo nečakanými, so svetom porovnateľnými kultúrnymi a umeleckými vzopätiami prikladali zrnká piesku do mozaiky, kde je na jednom jej konci keltský biatek a na druhom Národná banka Slovenska, na jednom okraji rímske V z nápisu na trenčianskej hradnej skale, na druhom V zo zasneženého novembrového námestia.

Cieľu zostavovateľov vytvoriť obrazovo-slovnú esej o histórii Slovenska zodpovedá aj jej kompozícia (obohatená CD 20 storočí hudby na Slovensku) - po kľúčových historických dátumoch na pozadí slovenskej krajiny nasleduje historická esej a po nej fotografie výsledkov tvorivého ľudského génia spod Tatier, vytvárajúc tak vyvážený obraz dvadsiatich storočí, na ktorých počiatku bola betlehemská hviezda, hoci v tom čase v Karpatskej kotline nikomu nič nesignalizovala, a na ktorých konci je krajina plná očakávaní, hoci tiež netuší, čo ju v ďalšom roku, storočí a tisícročí čaká.

RÓBERT KOTIAN