Brusel 27. januára (TASR) - Rotujúce šesťmesačné predsedníctvo jednotlivých členských štátov v Európskej únii by mal po rozšírení nahradiť systém, v rámci ktorého by únii predsedala vždy skupina niekoľkých štátov, čoby sa delili o zodpovednosť za jednotlivé oblasti politiky. Navrhuje to bruselský týždenník European Voice. Existuje totiž mnoho dôvodov, prečo po dlhých rokoch zrušiť terajší systém predsedníctva. Súvisí to najmä s blížiacim sa rozšírením. Do konca tohto desaťročia môže mať EÚ až 30 členov, čo by znamenalo, že členské štáty sa k predsedníckemu kreslu dostanú asi tak raz za 15 rokov.
Súčasný systém rotujúceho predsedníctva pomerne dobre slúžil uplynulých 44 rokov. Vďaka národnej hrdosti k nemu každá krajina pristupovala zodpovedne a s nadšením a niet pochybností, že nové myšlienky jednotlivých štátov mali pozitívny vplyv na vývoj EÚ. Bolo len veľmi málo príkladov, keď predsedajúca krajina zneužila svoju pozíciu a pokúsila sa zmanipulovať predsedníctvo vo svoj prospech. Najviditeľnejším prípadom je podľa European Voice prípad britského predsedníctva pod vedením Johna Majora, ale tiež francúzske predsedníctvo v druhom polroku 2000, ktoré vyústilo do kritizovanej Zmluvy z Nice.
Záťaž predsedníctva je, samozrejme, omnoho väčšia v prípade malých krajín, ale tie sa svoje obmedzené zdroje snažia kompenzovať odhodlanejším úsilím. Najviac je to vidieť v prípade Luxemburska, ktoré má len 400.000 obyvateľov, ale je zakladajúcim členom EÚ a vždy svoje predsedníctva úspešne zvládlo.
Či však to isté bude možné v prípade niektorých menších kandidátskych krajín, ako Lotyšsko či Malta, o tom sa dá pochybovať, čo súkromne priznávajú aj diplomati týchto krajín, píše European Voice. Prináša tiež názor Stevena Evertsa z londýnskeho Strediska ekonomickej reformy (CER), podľa ktorého EÚ vo svete neberú dostatočne vážne, keď na jej čele stojí malá krajina s obmedzenými diplomatickými možnosťami.
Podľa časopisu by nemal byť žiadny štát z možnosti predsedať EÚ vylúčený, krajiny by však mali spojiť svoje sily. Už dávnejšie to navrhol bývalý generálny tajomník rady ministrov Nils Ersboell. Členské štáty by sa podľa neho mali v budúcnosti rozdeliť na štyri-päť skupín, ktoré by spoločne únii predsedali 18 mesiacov, prípadne dva roky.
Každý štát z predsedajúcej skupiny by bol zodpovedný za istú oblasť politiky. V ideálnom prípade by išlo o zmiešanie veľkých a malých štátov, bohatších a chudobnejších, a tiež pochádzajúcich z rôznych častí Európy. Jednou takouto možnosťou by bola napríklad skupina Francúzsko, Poľsko, Slovinsko, Dánsko, Portugalsko a Malta, ďalšia by pozostávala z Británie, Litvy, Luxemburska, Maďarska, Švédska a Cypru, uvažuje European Voice.
Ersboell navrhol tento model už pred siedmimi rokmi, podľa časopisu však práve teraz prišlo obdobie, keď sú argumenty za jeho uplatnenie oveľa silnejšie. European Voice dúfa, že návrh vážne posúdi napríklad aj konvent o budúcnosti Európy, ktorý sa začne 28. februára.
(spravodajca TASR Robert Sermek) pel
