"Videl som smrť prezidenta," spomína Valentin Sandu, rumunský dôstojník, ktorý pred desiatimi rokmi slúžil v starých jazdeckých kasárňach v rumunskom Targoviste. Na Vianoce 1989 tu bol popravený Nicolae Ceaušescu. Dnes 36-ročný Sandu, ktorý bol očitým svedkom dramatického vyvrcholenia najnásilnejšieho protikomunistického prevratu vo východnej Európe, odvtedy nemôže vidieť zomierať ani zviera. Bez slova ukazuje cementové záplaty na dierach po guľkách, ktoré zabili Ceaušesca a jeho ženu Elenu. "Génius Karpát" skončil svoju 24-ročnú vládu chrbtom k múru na dvore uprostred vojenských barakov v Targoviste, oceliarskom meste, z ktorého chcel urobiť svoje nové hlavné mesto.
"To, v čom sme žili pred 10 rokmi, bola čierna mora," spomína Sanduov rovesník a vtedajší veliaci dôstojník, dnes major Viorel Simescu. "Vyzeral ako bezmocný starček," pokračuje v rozprávaní o 72-ročnom prezidentovi, ktorého spolu s o dva roky staršou manželkou privliekli do kasární 22. decembra 1989. Len pár hodín predtým pár opustil Bukurešť, kde dav pred budovou komunistickej strany prevolával Preč s Ceaušescom. O tri dni neskôr sa konal proces improvizovaného vojenského súdu, ktorý sa skončil rozsudkom smrti a popravou. "Našou jedinou povinnosťou bolo chrániť ho. Bol prezidentom krajiny a najvyšším veliteľom ozbrojených síl," spomína Sandu. "Chceli byť blízko seba v každom okamihu," hovorí pri otváraní dverí do izby, v ktorej strávil prezidentský pár posledné tri noci. "Čokoľvek robil, pýtal sa na jej názor," spomína. Ukazuje na malú pričňu, jednu z troch v miestnosti: "Požiadali, aby mohli spať na jednej posteli… 25. decembra už nespali. Okolo bolo toľko streľby a chaosu, že v tom čase si nikto ani nespomenul, že sú Vianoce… V ten deň prileteli z Bukurešti dve helikoptéry, na poludnie. Netušili sme, že bude proces." Sandu hovorí, že generál Victor Stanculescu, v tom čase vojenský prokurátor a člen Ceaušescovho sprievodu, vystúpil a spýtal sa veliteľa kasární: "Kde sú tie dva balíky?" - čím myslel prezidentský pár. O tri hodiny bolo po všetkom: proces, obvinenie z genocídy a poprava, ktorú vykonali 5 parašutisti.
Pätica mužov, ktorí prišli s dvoma vojenskými sudcami a piatimi "svedkami", vrátane Stanculesca, vyslanca ľavičiarov, ktorí ovládli moc v Bukurešti, potom zabalila telá do plátna, naložila ich do helikoptéry a odletela. "Keď ho vyviedli z budovy, Ceaušescu začal spievať úryvky z Internacionály," spomína Sandu. "Bol som 100 metrov od neho, sledoval som scénu s asi stovkou mužov. Kričal čosi ako Smrť zradcom. Potom ich parašutisti postavili k múru… Moja prvá reakcia bola nevoľnosť… Potom som to šiel povedať kolegom. Niektorí začali plakať."
"Život za Ceaušesca bol desaťkrát lepší," spomína dnes dôchodca Ion Vancea nahnevane zazerajúc na pulty plné ovocia, mäsa a ďalších potravín, ktoré si so svojou penziou 40 dolárov mesačne nemôže dovoliť. "Je pravda, že vtedy nebolo toľko čo kúpiť, ale dnes sú ceny také vysoké, že si nemôžeme dovoliť kúpiť jedlo ani zaplatiť za elektrinu a kúrenie."
Je iróniou, že práve chudoba a studené domovy vyhnali pred desiatimi rokmi Rumunov do ulíc. Protestujúci sa stretli s bezpečnostnými oddielmi Securitate a v celej krajine zahynulo viac ako 1000 ľudí, z toho väčšina po Ceaušescovom úteku z Bukurešti. Na rozdiel od iných východoeurópskych krajín si Rumuni pripomenuli 10. výročie revolúcie len veľmi nenápadne. Stále častejšie sa ozývajú hlasy, že revolúciu "ukradli" komunisti druhého rangu, ktorí odstavili Ceaušesca. Štatistiky hovoria o rokoch ekonomických kŕčov, po ktorých zostali Rumuni s priemerným príjmom sotva 100 dolárov mesačne medzi najchudobnejšími v regióne. Po troch rokoch od volebnej porážky ľavice sa dnes centristická administratíva chystá uviesť do úradu novú vládu vedenú technokratickým šéfom centrálnej banky. Po toľkých premárnených sľuboch postkomunistických vlád prieskumy verejnej mienky ukazujú, že štyria z piatich Rumunov sú nespokojní so svojím životom a 61 percent si myslí, že za Ceaušesca bolo lepšie. (REUTERS, bj)
